Perfektné dni

Zobudil sa zavčasu. O pol ôsmej. Zjedol šunku s tuniakovou pastou. Šiel do mesta. Do parku pri fontáne. Bolo niečo pred desiatou. Našiel si voľnú lavičku na kraji parku. Zobral si časopis. Nečítal, sledoval okolie. Zaujala ho neďaleko sediaca blondína. Aj dlhovlasé ryšavé dievča pod stromom. Pomedzi lístie prenikal pásik slnečných lúčov. Jej vlasy zmenili farbu. Boli popolavé. Zvlášnte, pomyslel si. Všimla si, že ju pozoruje. Zapálila si. Po dvoch minútach vstala a odišla. Cítil sa byť odmietnutý. Nebol zvyknutý na nevšímavosť žien. Ani okolia. Otvoril časopis. Listoval v ňom (videl koncept limuzíny Bugatti). Nebavilo ho to. Sledoval okolie. Chcel si vyhliadnuť ďalší objekt. Odvtedy, čo odišlo ryšavé dievča, prešlo desať minút. Nedarilo sa mu na nikoho upriamiť pozornosť. Dôchodcovia, matky, deti, adolescenti, turisti. Dôchodkyňa seciaca naľavo v spoločnosti iných rovnako starých a upravených žien sa na neho zapozerala. O minútu naňho so záujmom pozerali všetky z tohto zhluku. Potom aj niektoré mladé matky. Aj turisti a deti. Všetci na neho pozerali. Tvárili sa povýšenecky. Videl v ich očiach výsmech. Utiekol z parku. Rozmýšľal, čo sa stalo. A potom vedel. Cestou domov sa mu zdalo, že autá sú pohyblivé šedé a červené body. Keď bol doma, vydýchol si. Zvalil sa na pohovku a snažil sa nemyslieť. Nedalo sa. Napil sa. A zaspal.

O pár hodín sa prebral. Mal triašku. Myslel si, že je to hlad. Šiel k chladničke. Spomenul si na tváre, ktoré sa mu smiali. Prešla ho chuť. Nevedel sa upokojiť, chodil z izby do izby. Sadol si v pracovni za písací stôl. Vytiahol zo zásuvky ceruzku. Nemal chuť kresliť autá alebo televízory. Nakreslil švédsky stôl, na ňom množstvom toho, čo mal rád. Pozeral sa na to. Nech sa oči najedia. Najedli sa. Tešil ho pocit, že objavil niečo nové. Jeho oči vedia jesť. Takto sa mu to zaiste podarí. Nebude terčom výsmechu. Robil tak niekoľko dní. Dva až tri krát denne. Na stôl si nakreslil vždy to isté. Nezvykol jedávať veľa druhov jedál, chcel, aby bol stôl plný. Po týždni vyhodil z chladničky všetky potraviny. Niektoré preto, že boli pokazené, niektoré preto, že ich už nepotreboval. Nechal si gaštanové pyré a nejaké zmrzliny. A džús. A alkohol. Problém bol vyriešený.

Po dvoch týžňoch jedenia očami a pitia džúsov a občasnej konzumácie dvoch plátkov kuracej šunky bez chleba, sedel ráno v pracovni za písacím stolom a cítil, že je hladný. Oči boli najedené. On bol hladný. Z druhej izby si priniesol výkres. Nakreslil si veľký švédsky stôl. Chutilo to horko. Odtrhol ešte. Dal do úst. Zjedol. Zjedol celý švédsky stôl. Bol to zvláštny pocit. Na obed si opäť nakreslil veľký švédsky stôl. Zjedol celý. A ešte o pol šiestej. Odvtedy zjedol každý deň dva až tri švédske stoly. Jedol a pritom bol stále štíhlejší. Jeho strýkovi sa to nepáčilo, podozrieval ho z alkoholizmu. Nevadilo mu to. Nepresviedčal ho, nepovedal mu nič. Ďalej robil to, čo ho napĺňalo. Po dvoch týždňoch jedenia švédskych stolov bol dosť slabý. Pri vyberaní džúsu z chladničky sa mu zatočila hlava. Spadol. Ležal na zemi, usmieval sa do interiéru chladničky, v ktorej mesiac nebolo nič okrem džúsov, šunky a... gaštanového pyré. Postavil sa, otvoril mrazničku a vybral pyré. Strčil ho do mirkovlny. Roztopilo sa. Zjedol ho. Pozvracal sa. Poobede si šiel nakresliť švédsky stôl. Nemal výkres. Šiel do hypermarketu. Tam výkresy nepredávali. Mali gaštanové pyré. Kúpil si štyri balenia. A v mraziacih boxoch bolo veľa zmrzliny. Kúpil si veľa zmrzliny. Nevládal. Pootváral balíčky mrazených rolád, tôrt, nanukov, drení a poukaladal všetko na kuchynský pult. Mal ozajstný švédsky stôl. Pol hodiny sa naň pozeral. Vyliezol na pult. Ľahol si. Zavrel oči. Aby nejedli. Lízal, pil, sŕkal.
Z pultu tiekli pastelové potoky.

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu