Raz stačilo. Nabudúce radšej pôjdeme do Maďarska a kúpime si fabulon
- Jéj, tu je ale krásne!
- Poď, prejdeme sa.
- Koľko kvetov! A motýľov! A tí vtáci... A všetko uprostred mesta.
- Chcel som ti to ukázať.
- Také pekné ulice...
- Niečo ti kúpim.
- Toto je kvetinárstvo?
- Nechceš kvet? Nevymýšľaj, poď.
- Veď je to továreň!
- Tu sa vyrábajú tie pekné kvety, ktorých sú tu plné ulice.
- Oni sú umelé?
- Nie, nie sú. Sú živé. Ale pestovanie už nie je v móde. Takto sa ušetrí veľa času, ktorý bol potrebný pri pestovateľských technológiách. Je to drahšie, ale toto je mesto patentov.
- Patentov? A čo tí vtáci? A motýle?
- Vyrábajú sa podobne. Možno trochu zložitejšie.
- Nezomierajú?
- Zomierajú. Hovoril som ti, že tie kvety žijú, takisto žijú aj vtáci a motýle. Potvrdením života je smrť. Pamätáš sa na Dolly?
- Áno.
- Ona bola tiež len vyrobená. Inými postupmi, ale vyrobená. A zomrela.
- Vyrábajú sa takto aj ľudia?
- Nie, to nie. Rozum sa vyrobiť nedá.
- Tak nech vyrobia ľudí bez rozumu. Veď ty hovoríš, že sú ľudia, čo nemajú rozum. A tým starým postupom sa nedajú vyrobiť?
- Myslíš tým, ako bola vyrobená Dolly?
- Áno.
- Dolly bola precedens. A v prípade takejto výroby sa hovorilo čosi o etike.
- Čo je to precedens? A čo je to etika?
- No... že bola prvá. Prvá svojho druhu, tak by som povedal. Rozumieš?
- Ani nie. A etika?
- Poď, daj mi ruku, vyber si nejaký kvet. Páčia sa ti tulipány, však?
- Áno.
- Tak... tu vhodíme tri eurá a ... aha! Tulipán papagáj!
- Čo? Nie, to je iba tulipán, nie je to vták.
- Tento druh tulipánov sa tak volá, vieš.
- Môžem si pozrieť ostatné kvety?
- Áno, pozri si ich.
- Aha, ruže. Ružové kríky.
- No áno, ruže sa vyrábajú aj v kríkovej forme.
- Ale nevoňajú.
- Nie, nevoňajú. Tieto kvety nevoňajú.
- Ja sa tu už nechcem vrátiť. Nikdy.
- Tak poďme.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.