No NEBOJÁCNE a ODVÁŽNE!
Keď tu zrazu zbadá zblízka
Nežné to dievča na lane.
Očarený a zmrazený - sťa by kocka z ľadu!
Hľa!
Veď je z porcelánu!
Tak veľmi by s ňou chcel tancovať -
Tak ľahko,
Vznášať sa ako pierko.
Ale nemá jednu nôžku!
Tak ako, ako?
Keď baletka započula jeho tichý nárek,
Zastavil sa čas i svet -
Vzala ho za ruku,
Na líčko božtek dala
sladký - ako lúčny kvet:
"Si môj vojačik, statočný a silný,
Dej sa čo sa dej.
Srdiečko moje iba pre teba bije,
tak ani slzičku už prosím neprelej!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár