Gustav Ryback v tej chvíli po dlhom čase zostal sám. Bol zmetený, takto ho nikdy nikto neodbil a strašne zúril, až udrel do klavíru. V tých tónoch hnevu sa zrazu ozval hlas.
"Ďalšia obeť, ale skóre už dávno nie som schopná sledovať... no jednoznačne Holly vyhráva..." odvetilo vysoké štíhle okuliarnaté dievča s laptopom pod pazuchou.
"A ty si kto?! Snáď nie kamoška..." odsekol s odporom.
"No ešte to by chýbalo! Určite! Tej cundre?! Nie, to nikdy... som Amanda Stealová a rada ti pomôžem, tú mrchu zničiť..."
Holly sa vybrala domov. Po rozhovore s profesorom Ficpatrickom bola trochu sklamaná. Ten sa jej totiž naozaj ospravedlnil, ale za to, že ju vedenie vylúčilo z programu. On bol ten, ktorý predniesol návrh duetu. Bez toho, by bola totiž hneď vyškrtnutá z programu. Škola sa totiž chce preukázať slávnym Gustavom Rybackom, aby ju to akosi preslávilo.
Bolo to kruté, ale toto je život a Holly sa nechcela zúčastniť takého podujatia, kde o nič iné nejde. Preto si len mohla vzdychnúť a postúpiť ďalej.
Vybrala sa do reštaurácie Zeleného draka zozadu, ako obvykle, no teraz tam uvidela Steava, ktorý balancoval s nejakými krabicami.
"Čo to stváraš?" spýtala sa ho, keď mu vzala hornú krabicu z kopy.
"No, bez Raya som oveľa pomalší, snažím sa svoje meškanie nejako dobehnúť... tak som si priložil nejaké krabice..."
"Tak ti pre zmenu pomôžem ja, nech sa toľko nenamáhaš," usmiala sa a pomohla mu zobrať krabicu do nákladiaku.
"Stalo sa ti niečo v škole?" spýtal sa Steave, keď naložili tovar.
"Ešte potrebuješ niečo naložiť, alebo môžeme ísť?"
"Nie, toto bolo všetko... ale neodbočuj! Čo sa stalo?" Holly si na to len vzdychla.
"Poviem ti to v aute..." odvetila a na to Steave súhlasne prikývol zavrúc dvere.
Holly mu neskôr teda vyrozprávala, čo sa stalo v škole, po tom ako sa s Rayom rozlúčila.
"No tak tohto Gusta by som Rayovi aj schválil, aby mu dal nakladačku," pokrútil hlavou Steave. Holly sa na to len usmiala a v jej hlave sa vybavili spomienky na Raya.
Ray bol naozaj správny chalan, veď aj teraz sa vybral za svojím chorým starým otcom. Ten je asi taký tvrdohlavý ako Ray, nie je totiž ochotný opustiť už dlhé roky prázdny dom a odsťahovať sa do starobinca, vraj nechce byť zaživa pochovaný. A Ray je zasa schopný bežať aj hlavou proti múru, len pre Holly, vedela to, raz jej to totiž aj sľúbil, že ju ochráni.
Bolo to asi pred štyrmi rokmi, keď Holly stratila svojich rodičov pri autonehode a presťahovala sa k svojmu strýkovi Maxovi. Jeho reštaurácia, Zelený drak, prekvitala. Ray tu bol už istý čas strýkovím zamestnancom, aby pomohol matke s hradením výdavkov, lebo jeden plat jej po rozvode na všetko nestačil.
Keď sa vtedy Holly s Rayom zoznámila, najprv bol pre ňu len chalan, ktorý jej ukazoval školu. No potom, keď sa o jej osude dozvedel Ray a po prvý krát ju zachránil na ulici, sľúbil jej, že on ju nenechá samú a bude pri nej stáť.
Znie to tak nereálne, ale proste sa niekedy tí správni ľudia objavia na tom správnom mieste. Holly si na Raya veľmi zvykla a teraz, keď tu pri nej nebol, cítila sa prázdna, aj keď sa ju Steave snažil rozveseliť.
* * *
Ďalší deň prebehol monotónnosťou školy. Holly sa už nemusela pripravovať na koncert, ale predsa sa vybrala dole do hudobnej miestnosti. Počúvala Gustavovu hru, hral dobre, ale Holly to ničilo. Keď skončili s nácvikom a profesor Ficpatrick odchádzal, Holly sa skryla za dverami, aby ju neuvidel.
Keď na to nakukla do miestnosti, Gustava tam už nevidela. Predpokladala, že odišiel druhými dverami, a tak vošla. Túžila znovu hrať, hrať v tej miestnosti, a keďže tam bolo zopár huslí, neodoprela si to.
Začala hrať Gustavovu hru. Hudba ju vniesla do iného sveta, na koncert, kde už hrať nemohla. Keď ale dohrala, začula, ako jej niekto tlieska a otvorila si oči.
"Je skutočne veľká škoda, že so mnou nechceš hrať na koncerte, alebo si si to rozmyslela?" uškŕňal sa Gustav, ktorý na Hollynu smolu neodišiel.
"Nie, nerozmyslela som si to," odvrátila sa od neho.
Chvíľu bolo ticho, ale potom Holly zacítila jeho dych na krku, stál za ňou a pohladil ju na pleci.
"Nebol by som proti, tvoja hra je krásna..." Holly od neho odstúpila, nemala z neho dobrý pocit, už takéto reči poznala, no nebola by povedala, že ich bude počuť práve od Gustava Rybacka.
"Čo sa ti stalo?" nechápala Holly, ale keď sa mu pozrela do očí, uvidela, že je pod vplyvom akýchsi drôg.
"Dal si si niečo?"
"A ako ináč by som mohol hrať... géniusi to majú na rutine... poznáš to aj ti, či nie?" začal sa smiať.
"Nie!" skríkla a pokúsila sa ho obísť, ale schmatol ju za ruku.
"Chceš mi povedať, že naozaj skrývaš pod touto krásnou tvárou aj rovnako nádherný talent? Ako dlho som túžil po takom dievčati... nedovolím ti odísť... budeš moja!" a vrhol sa na ňu.
Holly sa bránila, ale on ju bozkával vždy drsnejšie a drsnejšie. Holly sa ho snažila odsotiť, udierala ho, ale on ju nepúšťal. Chytil ju za blúzku a začal jej ju trhať. Holly skríkla, keď niekto zrazu vstúpil do miestnosti.
Bola to Amanda, dievča s laptopom. Holly búšilo srdce od strachu, ale sa Amande potešila, lenže Gustav ju naďalej ohmatával.
"Amanda, pomôž mi, prosím!"
"A prečo by som mala?" odseklo chladne dievča. "Tú svoju falošnú nevinnosť si mala stratiť už dávno... Ryback, postrážim ti dvere..." odvetila a odišla.
Jej kroky zneli pre Holly ako večné dunenie v ničote. Cítila prázdnotu, strach sa jej zmocňoval, nemala šancu sa odtiaľ dostať. Snažila sa Gustava kopnúť, ale pritisol si ju príliš blízko. Škrabala a bránila sa, ale keď sa Gustav rozzúril, začal ju mlátiť. Vrazil jej päsťou do tváre a ťahal ju za vlasy, nemienil pustiť ani keď ho o to prosila.
Amanda sedela pred dverami s laptopom na kolenách a písala:
- ...počujem ako vzlyká, prosíka ho, kričí... ale už ju nič nezachráni... možno keby sa tak nebránila, tak by ju nebil, ale zaslúži si to... konečne sa naplnila moja pomsta!!! -
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár