Druhý únosca ich totiž z diaľky pozoroval a následne sa vrátil k svojej panej.
"Pani moja, všetko vyšlo podľa plánu. Bol s ňou aj Ren, ako ste očakávala, ale jej kamarátku sme stihli nakaziť predtým, než sa objavili..."
------
***
Monika odtrhla podhľad od korún stromov, keď sa Lucia vybrala dole kopcom hladiac si pritom zápästie, kde jej povraz vydral kožu. Chcela ísť za ňou, ale nohy jej stŕpli. Čo by jej mohla povedať? Veľmi ju mrzelo, že sa do toho zaplietla, ale to už nešlo odrobiť,... ospravedlnenie by nič nevyriešilo.
Z myšlienok ju vytrhol až Ren: "Teraz je rad na tebe. Pôjdeme za starým a vysvetlí ti, jak prejdeme na druhú stranu..."
"A čo Lucia?" odvetila so zlomeným hlasom, hľadiac na svoju kamarátku.
"Zober ju zo sebou, ešte raz ju nechcem zachraňovať..."
Venovala mu na to škaredý pohľad a vybrala sa dole za ňou.
Lucia sedela na jednej z lavičiek na betónovom kopci a napriek tomu, že hľadela inam, videla ako sa k nej Monika blíži.
"Môžeš mi vysvetliť, čo sa tu deje?" pozrela na ňu prísne, keď už bola u nej.
"Oukej, asi máš na vysvetlenie právo..."
"Asi? Fakt? Myslíš?"
"Dobre, dobre,... Vieš, ako som prišla do Prahy tento semester skôr, kvôli skúškovému... Hovorila som ti o tej ceste EC-čkom... Ako som mala miestenku do kupé, kde sedeli tí chalani z Taiwanu a jeden z nich sa so mnou začal baviť u Kolína, lebo som na neho skoro spadla, keď som si vyberala pitie z tašky, ktorú som mala nad hlavou."
"Ano, na to si pamätám... Ten Jacky?"
"Jo, on. Začali sme sa baviť,... bol milý... Hovoril ako ide s kamarátmi na Karlovku na Erasmus... Ako ešte bude bývať na Ípáku nad reštauráciou jeho deda... Bola to strašná náhoda, že sme sa stretli! Vymenili sme si kontakt na Facebook, a potom sme s ním, a jedným s jeho kamarátom, šli do mesta..."
"Hej, toto všetko viem,... čo to s týmto má spoločné?"
Monika si vzdychla a pokračovala: "No ja som s nimi bola i na tej uvítacej Erasmus párty a v noci sme sa dostali do reštaurácie jeho starého otca, kde sme v pivnici fajčili vodnú fajku... Oni do nej zohnali niečo silnejšieho, neviem, čo to bolo,... ale úplne sme boli mimo. Robili sme strašné blbosti a vyťahovali rôzne veci s tých krabíc, čo boli v pivnici,... proste sme sa zabávali. Keď si Jacky odskočil a ten druhý zaspal, ja som sa prechádzala medzi tými rôznymi starožitnosťami...
Narazila som na niečo obrovské a stiahla z toho plachtu. Bol to železný čínsky drak... Pamätám sa, ako som si ho obzerala, a potom som počula, že sa niečo kotúľa. Keď som pozrela na zem, u nôh som mala nejakú guľu. Bolo to celkom veľké, také do dlane... Zdvihla som to, lebo som bola zvedavá, že čo to je... Na môj veru, ono to bola najprv len priehľadná guľa, ale po chvíli sa v nej začala tvoriť zelená hmla a videla som tam niečoho obrysy... akoby, nejaký jašter... Zľakla som sa a tá vec sa mi vyšmykla z rúk... počula som puknutie, a dym z gule ma normálne napadol! Ustupovala som dozadu, aby som sa ho nenadýchla, ale nedokázala som ujsť,... mala som ho v nose i ústach, priam som sa dusila..."
Monika sa v tom odmlčala, zovrelo jej hrdlo pri pomyslení na ten nepríjemný zážitok. "Potom už viem len toľko, že Jacky si položil ruku na moje plece a tá guľa na zemi už nebola... Myslela som si, že som mala halucinácie a radšej som šla na byt.
Na ďalší deň som sa tam vrátila pre bundu. Jacky mi písal, že mi ju pripravil a jeho dedo mi ju dá, lebo on už bol v škole. No ale pán Long tvrdil, že mu Jacky nič nedal, ale že môžem ísť s ním dole do pivnice hľadať. Keď sme boli dole, tak ukázal na toho veľkého čínskeho draka, ktorého som deň predtým odkryla. Začal mi niečo vysvetľovať o iných svetoch, Dračej perle s obrovskou mocou... Najprv ma jeho rozprávanie zaujalo, lebo som si neuvedomila, že to čo hovorí, myslí vážne,... ale potom ma vydesil a zutekala som. Akurát som ešte počula, ako za mnou kričal, že si pre mňa kvôli tej moci prídu."
Lucia si po vypočutí príbehu nahlas vzdychla a Monika si k nej prisadla na lavičku zaboriac si tvár do dlaní.
"Sorry, že som ti to nepovedala skôr... Netušila som, že je to pravda a už vôbec by ma nenapadlo, že sa do toho zamotáš aj ty."
"A prečo ma vôbec vzali?"
"Myslím, že ma chceli donútiť, aby som s nimi prešla na druhú stranu,... tam odkiaľ tá moc, ktorú vraj v sebe mám, pochádza..."
"Ty sa vždy dostaneš do takých bizarných situácií," povedala nakoniec Lucia a obe sa uškrnuli. "A kto je ten chalan, ktorý s tebou prišiel?"
Monika vtedy zdvihla hlavu a pozrela hore na kopec, kde stál Ren opretý o pilier mostu.
"Úprimne, vlastne ani neviem,... predstavil mi ho pán Long a poslal ho so mnou za tebou. Jeho meno je Ren." Monika to nemohla vidieť, keďže upierala zrak hore na kopec, ale jak vyslovila to meno, Lucii na vydratom zápästí na moment zažiarilo zvláštne písmo.
"Takže máš osobného bodyguarda?" podpichla ju kamarátka.
"Nie. Jeho pomoc bola jednorazová a nie veľmi dobrovoľná.... Musela som s ním urobiť dohodu, že ak mi pomôže ťa vyslobodiť, tak s ním prejdem na druhú stranu."
"Čože?!" obrátila sa na ňu Lucia zdesene. "A vieš vôbec o tom druhom svete niečo? Ak tam sú takí chlapi, čo ma uniesli, tak to vôbec nie je dobrý nápad..."
"Nemám veľmi na výber. Dala som mu slovo a aj tak, len keď prejdem na druhú stranu, tak sa môžem tej moci zbaviť, a všetko sa vráti do normálu..."
"Tak, čo chceš teraz urobiť?"
"Ren chce za pánom Longom, aby mi vysvetlil..." ale vetu už nedokončila, lebo zacítila ako jej vibruje vačok na nohaviciach. Vytiahla si telefón a s údivom sa zahľadela na meno volajúceho - Luci CZ tel.
"Haló?" zdvihla neisto.
"Monča! Kam si to odešla?! Nechat mě tu v takovém stavu! Lucii unesli a vím, že něco víš! Vrať se a nahlásíme všechno policii,…“ ale namiesto odpovede len podala telefón Lucií.
"Volá tvoj drahý, chce zavolať políciu."
"To mu teda trvalo..." prekrútila oči Lucia a vzala si od nej telefón. Jaro bol úplne bezseba, keď začul Luciin hlas. Povedal jej, že má asi otras mozgu a po tom, čo ho tam Monika nechala, tak stratil vedomie. Hneď ako sa prebral a pozbieral zo zeme, tak jej volal z Luciinho telefónu, čo mohlo byť približne dve hodiny po únose.
Monika oznámila Renovi, že musia ísť na byt, lebo Jaro vyvádza a mohol by im ešte spôsobiť problémy s políciou. O nejakých dvadsať minút už boli na byte a Jaro bol veľmi zmätený. Tón jeho hlasu sa zmenil a nebol si istý tým, čo sa stalo. Lucia mu radšej zavolala sanitku a záchranárom povedala, že zletel zo schodov, aby vysvetlila všetky jeho zrania. Keďže sa chýlilo k večeru, do nemocnice s ním už nešla, lebo by sa musela akurát otočiť, kvôli návštevným hodinám, ktoré práve končili. Sľúbila mu však, že za ním pôjde hneď ráno.
Na Luciu doľahla po tom všetkom strašná únava. Únos, Monikino šialené vysvetlenie,... bolo toho na ňu v jeden deň proste veľa a ani si neuvedomovala, že hlások, ktorý jej v hlave čosi šepkal, postupne silnel. Keď už v úplne apatickom stave stála v kuchyni, pri variacej kanvici, začula jasne dve slová - zabi ho - a vedela, že nemôže nechať Rena odísť z bytu živého.
-------------------------------------------------------------------
Keďže sa tomuto môjmu dielu na birdz.sk nedarí, tak ďalšie kapitoly sem už pridávať nebudem. No predsa kebyže sa nájde záujemca o pokračovanie, tak ho nájde na mojom druhom blogu na adrese:
» moje-farby.blogspot.cz/search/label/DR... IA%20PERLA
Prípadne na wattpade:
» www.wattpad.com/user/rainorchid...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár