slepá pravde tŕpnem, no úsmev nahodím, veď som s ním
na čas hľadím
a v hlave ujsť sa snažím
ale čo, keď ho urazím?
už je koniec a kráčam vedľa neho
vtedy pásku z očí strhne bolestivo
...on ma tam nechcel...
akoby mi do srdca dýku zaryl
a môj svet zbytočnosťou zavyl
pod tmavým stromom útočisko hľadám
a slzám priestor dám
...kým som slepá pravde bola
žiaľ som necítila...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár