Moja spoveď

Toto je môj prvý blog a nenapadlo ma nič iné než spoveď. Znie to divne ale je to tak, takých veci je tu malo. Aj keď každý kto píše v každom slove ktoré napíše zanecháva stopu svojej duše, svoje pocity, myslienky a priania a nesplnené túžby.
Som zvláštny typ človeka a snáď ma lepšie pochopíte z môjho blogu, iste každý sme iný, každý mame svojich priateľov, každému sa páči niečo troška odlišné.
Príbeh napísaný štastím, láskou, krvou a sklamaním.
Bol som obyčajny chalan, introvert a samotár, samozrejme mal som par priateľov, na ktorých som sa mohol spoľahnúť, ale vždy som sa najradšej spoliehal na seba, a vždy budem, nie žeby som im neveril, človek, ako som zistil niekedy nemôže veriť ani sám sebe.
Zoznámil som sa s pár kamarátmi s ktorými som chodil pokecať do sadu Janka Kráľa, (cez leto je tam naozaj pekne) , a mali sme tam aj nejaké baby, ja introvert a pesimista som si vždy hovoril že ma žiadna nechce aj keď som ako každý mal sny o veľkej láske, bol som aj som stále v duši príliš veľký pragmatik aby som v ne veril. Proste som sa nejakým spôsobom s jednou z nich zoznámil, dala mi icq a tým mi zmenila život. Áno vtedy by som tomu určite neveril ,ale je to tak. Prvý deň čo sme sa bavili na icq sme sa bavili o všetkom a zistil som ze je veľmi milá ,rozprávali sme sa až do piatej rano .
Ďalší deň som ju nejako odprevadil domov, a zase sme písali, začinala sa mi čim ďalej tým viac páčiť, nevedel som čo s tým, a rozhodne som jej to nechcel povedať, aj keď sme sa jeden druhému spovedali so všetkým. Na tretí deň som to nevydržal a povedal som jej že ju milujem. Povedal som že viem že je to hlúpe a ze sa to pokúsim v sebe zadusiť, povedala nech to nedusím, len že je zmetená, a nevie sa rozhodnúť. Kedže som aký som tak som to nechal tak, snažil som sa k nej správať čo najlepšie ale nič som si nedovolil. Zoznámil som sa s jej kamarátkami- spolužiačkami, s ktorými som začal tiež veľmi dobre vychádzať a dobre som sa s nimi bavil. Zrazu odišla na tábor a keď sa vrátila tak začala chodiť s jedným chalanom zo stretka, vedel som ze sa jej páčil, lebo sme sa bavili o všetkom ,ale holt stalo sa. Nanestaštie som vedel že to tak dopadne. Deň keď to oznámila a ešte dva dni potom som nemohol spať a jedol som naozaj striedmo, bolo mi zle a mal som naozaj mizernú náladu. Proste to bola PRVÁ LÁSKA, aj keď v 17 tich, ale prvá. Netušil som že to bude tak zléé, doteraz mám naozaj divný a zlý pocit okolo žalúdku keď na ňu pomyslím. Viem , nie som prvý ani posledný komu sa to stalo, len nemám rad ten pocit, keď si poviete, „načo taký život?“.Naozaj som ani vo sne nemyslel že je láska až taká silná. Ale niektorým proste nie je určená. Odišiel som z mesta k rodine ďaleko od Bratislavy a to ma pravdepodobne zachránilo. Išly sme na huby a keď som mal pokoj, ľahol som si do tieňa lesa a pozeral na dedinu dole a na oblaky ladne plávajúce po tom svetlomodrom oceáne, okamžite ma napadlo , aké krásne by to bolo keby ležala len tak bezo slov pri mne s hlavou na mojom ramene, ale po chvíľi som sa tomu zasmial. Aká hlúposť.
Práve takéto chvíľky pokoja dodávajú mojej duši silu, odtrhnutý od každodenného stresu, som len tak pozeral na tie biele ovečky bezstarostne pasúce sa na modrej oblohe. Nerozmýšlal som ,proste som bol prázdny a voľný ako vietor okolo mňa. Na osvetlenie tohto zvláštneho javu by som len podotkol, že som silne empatický a príliš veľký dobrák väčšina mojich priateľov mi hovori že som z inej doby, alebo ako z nejakej rozprávkovej knihy- čestný rytier starajúci sa o svojich priateľov a snažiaci sa každému pomôcť, to už dávno nie je v móde. Viem pekne sa to počúva, ale tažko sa to žije.
MILOVAL SOM JU, MILUJEM JU A BUDEM JU MILOVAŤ, PRETOZE JE TO TO NAJÚŽASNEJŠIE DIEVČA, KTORÉ SOM KEDY STRETOL.
Hovorili mi nech si nájdem ďalšiu, ale viem že keby som si našiel, pravdepodobne by som v nej hľadal tú, ktorú som stratil. Stále sa s ňou stretávam a bavíme sa spolu, je jednou z mojich veľmi dobrých priateliek, napriek tomu že mi tak ublížila (ona za to nemohla), želám jej nech je šťastná, nech si užije začiatok lásky, lebo je to jedna z najkrajších veci na svete, napriek tomu že som to prakticky nikdy nezažil. (Kebyže s niekedy, raz ..)
Zmenila ma, začal som sa viac baviť s babami a zistil som, že je to celkom dobré, ale samozrejme nic netreba preháňať.
Neviem ako ostatní, ale tak, ako má minca rub a líc, tak má aj moja duša dve strany, jedna dobrácka, priateľská a milá a tá druhá, tá vie urobiť všetko pre dosiahnutie cieľa, keby som sa nechal viesť tou druhou, zradil by som svoje zásady a už by som sa nikdy nemohol vrátiť, preto ostávam dobrákom od kosti čo pomôže kde môže.
Toto je moja spoveď, viem nie každému sa páči, ale je to časť mojej duše , tu ktorú som bol schopný zo seba teraz dostať, zbytok pravdepodobne pozná len ona, jej jedinej som ju plne otvoril.

Ešte jedna malá rada na zaver, keď chcete vypnúť, tak si proste otvorte v noci okno, dobre sa oblečte, zapnite si musicu a pozerajte sa na nočnú oblohu, neviem, mne sa to vždy osvedčilo, aj keď každý ma vlastný spôsob.

Ďakujem že ste si to prečítali dokonca, a som rad za každých pár slov vyjadrených k tomuto blogu, možu byt aj osobne, rád si s každým pokecám. ( Dokonca nehryziem ! )

Ďakujem

„JE ĽAHŠIE V SEBE UHASIŤ SVETLO,NEŽ ROZOHNAŤ OKOLO SEBA TEMNOTU“

 Blog

2 1 0 0 0

Komentuj

24 komentov k blogu