Meniny

Spomenul som si, že mám dnes meniny a tešil som sa, že ma ráno žena pekne pozdraví a zaželá mi všetko najlepšie k meninám. A možno, že dostanem aj nejaký pekný darček.... Prídem dolu, žena ani búúú, nie to ešte dobré ráno a už vôbec nie všetko najlepšie k meninám...Myslím si, že deti sú poriadne a určite nezabudli... Prišli a po raňajkách bez slova odišli do školy - hrozné.

Do práce som odchádzal zhnusený v tušení toho najhorsieho, že si nikto ani nespomenie. Sekretárka hneď pri dverách: " Dobré ráno šéfko - všetko najlepšie k meninám. "Cmúúúk - ostatní boli ticho a nikto si ma nevšímal.

Pred obedom mi sekretárka pošepla : " Čo keby sme išli niekde spolu na obed - len my dvaja, je krásny deň, dnes máš meniny..."

Ach bože, to je najkrajšie, čo som dnes počul. Išli sme inam, ako zvyčajne chodíme, trochu von z mesta, dali sme si po dve martini, vychutnali vyborné jedlo a v tom mi pošepkala: " Šéfko, že už nemusíme ísť do práce ? Je tak krásne, máš meniny, čo keby sme išli niekde, kde budeme len my dvaja?"

Srdce mi poskočilo v nohaviciach a hovorím: " Jasné, ideme ku mne domov."

Hneď ako sme vošli, pošepla mi: " Idem si dať na seba niečo lahšie ", a stratila sa...

Presne o šest minút vyšla - niesla pred sebou veľkú tortu, za ňou moja žena a deti, generálny riaditeľ a kolegovia z práce a všetci niečo kričali, že vsetko najlepšie k meninám a tak...

A ja som tam sedel na gauči ako taký kkt úplne nahý...

 Vyznanie

1 2 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu