Dlhý deň. Dlhý týždeň. Dlhé dva týždne. Soraya len civí do steny, stratená v myšlienkach. Spoločnosť jej robí len smrad, trikrát za deň chlap s jedlom a jej myšlienky. Túži skončiť túto neistotu. Nech jej už konečne povedia dátum rozsudku!
"Máte návštevu," zabručí čarodejník a Soraya zoskočí z postele. Kto ju prišiel pozrieť po tých 14 dňoch?
"Florrie!" vrhne sa jej Soraya radostne do náručia.
"Soraya. Moja drahá. Taká som rada, že ma pustili. Pozri, doniesla som ti šaty, nech vyzeráš dobre pred Wizengamotom." No Soraya si nevšíma Florrine poznámky. Nadšene ju objíma a spytuje sa na novinky. Florrie stvrdne výraz.
"Lujza sa nosí po nemocnici ako veľká pani. Povýšili ju. Idú spolu. S riaditeľkou. Bola to ona."
"Ja viem," povzdychne Soraya. "Nevravela ti Caroline nič?"
"Nie, len toľko, že sa pokúsi niečo vybaviť. Ale čo, keď to povedal minister? Prepáč," chytí sa Florrie za ústa, "vyznelo to, akoby ťa mali odsúdiť."
"Nevadí. Zaslúžim si to."
"Nie, nezaslúžiš, aj keď sa ti to neoplatilo." Sorayi zosmutnie výraz tváre. "Nehnevaj sa, ale on naozaj nedal najavo, že by ho to nejako veľmi trápilo. Soraya, radšej si ho vyhoď z hlavy."
"Ja viem." Soraya nemá slov ani chuť rozprávať. No jednu vec by ešte mala povedať.
"Florrie? Musím ti niečo povedať." Florrie na ňu trochu vyplašene pozrie. "Čo sa deje?"
"No...," zbiera odvahu, "Caroline si našla priateľa, s ktorým to myslí dosť vážne."
"Naozaj? Ale to je perfektné!" rozžiari sa Florrie, ktorá si Caroline celkom obľúbila, hoci boli spolu len asi štyrikrát.
"No, to je. Lenže ona si našla....tvojho bývalého manžela." Tak a je to vonku. Soraya pozoruje zmenu na Florrie, ako sa jej stráca krv z tváre.
"Richarda?"
"Richarda."
"No a čo, mne je to jedno. Prajem im to," povie až prirýchlo Florrie. Soraya ju chytí za ruku. "Florrie, mňa neoklameš. Viem, že ho máš ešte stále rada."
"Ja? Nie. Veď sme už dva roky rozvedení."
"A? To ti vari káže zabudnúť? Boli ste spolu dlho, nedá sa to len tak vymazať. Vidím na tebe, že ťa to bolí, ale ona ho nepoznala ako tvojho manžela, nevzala ti ho."
"Soraya, prestaň. Nerieš to."
"Ako chceš."
"Kedy bude súd?" zmení Florrie tému.
"Neviem," povie Soraya práve vo chvíli, keď svalovec oznámi koniec návštev. Florrie teda objíme Sorayu, zaželá jej veľa šťastia a odchádza s tým, že nevie, kedy sa sem znova dostane, lebo aj teraz s tým bol problém.
Keď Soraya osamie, začne sa prehrabovať v taškách, čo jej priniesla Florrie. Sú v nich samé šaty, sukne, blúzky, hrebene, sponky. Mladá žena sa pousmeje. Florrie myslela na všetko.
Takže zajtra? Dnes konečne oznámili, že súd sa bude konať zajtra pred Wizengamotom o 8:00. Soraya je rada, konečne to bude mať za sebou. ČI ju už odsúdia alebo nie. Nechce ísť do Azkabanu. Veď kto by chcel?! Strasie ju. Odhodlane si ľahne do postele. Zajtra bude vedieť.
"Ste pripravená?" opýta sa svalovec na druhý deň ráno.
"Áno." Soraya si vybrala modrú sukňu a sako tej istej farby, dokonca jej priniesli trochu vody, aby si mohla umyť hlavu. Trochu sa prečesala, vlasy si nechala rozpustené a takto vystrojená teraz stojí pred mrežami a čaká, kým ju odvedú do tej dlho očakávanej miestnosti.
"Tak poďte."
Spoločne opúšťajú celu a kráčajú tmavou chodbou o poschodie vyššie. Pred veľkými dverami zastanú a keď sa s dunením otvorí mohutná brána, Soraya už sama vstupuje dnu. Pred jej zrakom sa rozprestiera gigantická miestnosť plná ľudí v tmavomodrých habitoch.Kráča po dlhej chladnej chodbe, tvorenej lavicami. Chodba sa pomaly stráca a zostáva len veľký kruh, uprostred ktorej je jedna stolička.
"Dobrý deň," pozdraví Soraya s miernou triaškou.
"Dobrý deň, sadnite si. Otváram súdne pojednávanie vo veci zatajenia a spolupáchateľstva so smrťožrútom menom Severus Snape. Ja- Arnold Irwing, asistentka Amália Willsonová..."
Kým si sudca rozpráva potrebné údaje, Soraya zatína päste v lone, modlí sa,aby ju oslobodili, hoci si sama nevie predstaviť ako. Pri pomyslení na dementorov sa trasie od strachu. ich hnilobný zápach, nešťastie, čo v ľuďoch vyvolávajú a osamelosť, ktorá ju čaká ďaleko od spoločnosti.
"Takže, slečna Willardová, je pravda, že dňa 21.3.2004 vám priviezli raneného muža?"
"Áno."
"Vedeli ste, že je smrťožrút?"
"Áno," povie Soraya po menšom zaváhaní.
"Ako ste to zistili?"
Soraya horúčkovito rozmýšľa. Má povedať pravdu alebo si má niečo vymyslieť ? Lenže na lož by aj tak prišli. A čo ak jej preto dajú horší trest?
"Našla som mu znamenie na ruke."
"Aj napriek tomu očividnému dôkazu ste ho tam nechali a ošetrovali ho?"
"Áno..."
"Prečo ste sa tak rozhodli?"
Pre Merlina, ako mu to mám vysvetliť?
"Ja ani neviem," zahabká Soraya a zaleje ju rumenec. To bola hlúposť. Prečo si to povedala?
"Takže vy neviete," zopakuje posmešne Arnold Irwing.
"No.....ja....mala som pocit, že je dobrý. A potreboval predsa pomoc. Je mojou povinnosťou ošetriť každého, koho nám dovezú."
"Hm....dobrý?"!
"Neviem to vysvetliť. Cítila som, že z neho niečo vyžaruje." Pri Merlinovi, zamotala som sa.
"Pocit," opakuje neveriaco sudca. "Pocity sú dosť nepostačujúce. Treba konať rozumom." Arnold sa nadýchne: "Teda aj napriek novému zákonu, aj napriek tomu, že ste vedeli, že môžete skončiť v Azkabane, konali ste podľa svojho "pocitu","zvýrazní to posledné slovo.
Soraya si zahryzne do pery, keď sa miestnosťou ozve smiech. Vedela, že to vyznie čudne, no čo mala povedať?
"Vypočujme si teda svedkyňu."
Otvoria sa dvere a dnu vojde Lujza: "Ty?" šepne Soraya a zhrozene pozerá na svoju kolegyňu.
"Dobrý deň," usmeje sa na sudcu a sadne si na stoličku, ktorú jej tam pričarovali.
"Dobrý deň. Slečna, povedzte nám teda, čo viete o tomto prípade?"
"Veľmi rada, pretože nemám rada ľudí, čo sa snažia prekľučkovať pomedzi zákony a myslia si, že si môžu všetko dovoliť...." Soraya len privrie oči a v duchu zúri. Lujza sa tu len predvádza, snaží sa predstaviť ako dokonalá občanka a predsa je od toho na míle vzdialená.
"Takže raz som počula, samozrejme nechtiac," dodá Lujza akoby bojazlivo, aj keď Soraya vidí ten víťazný jas v jej očiach, "ich rozhovor. Tuto Soraya vravela svojej sestričke, aby ju neprezradila, že má v izbe smrťožrúta. Možno sa jej aj vyhrážala, lebo Florrie je vtom určite nevinne. Je to veľmi dobré dievča."
"To nie je pravda! Nikomu som sa nevyhrážala!" zvolá Soraya rozhorčene. Arnold na ňu zamračene pozrie: " Slečna Willardová, nevstupujte mi láskavo do výsluchu."
"Ale pán Irwing, veď to nie je pravda!"
"Slečna Willardová!" okríkne ju Arnold a tak Soraya stíchne a nahnevane zazerá na Lujzu.
Arnold ju vyzve, aby pokračovala.
"Takže počula som ich rozhovor a rozhodla som sa dať vedieť ministerstvu. Som za spravodlivosť."
Nemôžem tomu uveriť! Nikdy som ju nemala rada, ale nemyslela som si, že je až takáto hnusná! Je to klebetnica, donášačka, ale prečo robí toto?! Vôbec tomu nerozumiem. Udupala aj moju poslednú nádej!
"Dobre ste urobili. Ďakujeme, môžete odísť." Lujza sa zdvihne a keď prechádza okolo Soraye, sladko sa na ňu usmeje.
"Vedeli ste, že tým, že neupovedomíte na pobyt nejakého smrťožrúta, podporujete akoby samotného Veď-Viete-Koho?" opýta sa Irwing hrozivo.
"Ja ho nepodporujem, ani nikdy nebudem. Toto s tým nič nemá!"
"Ale má. Dobre, počkajte teda," povie Irwing a otočí sa k svojej asistentke, aby sa poradili.
Po nejakej chvíli
"Takže z vášho priznania a aj teraz vypočutého svedectva je náš záver takýto. Za porušenie zákona, za vyhrážanie sa kolegom a spolupáchateľstvo, odsudzujeme Sorayu Willardovú na trest odňatia slobody v dĺžke 10 rokov v Azkabane. Kto je za?"
Asi polovica miestnosti zdvihne ruky, čím Sorayi vyrazia dych. Slzy ju pália v očiach, pery sa jej trasú a len silou vôle sa nerozplače. Nechcem tam ísť na 10 rokov! Nie! Prosím, prosím! Som nevinná! Možno trochu áno, ale Severus je dobrý! Je dobrý! Pomôžte mi niekto! Sorayu už oči zradili. Po lícach jej stekajú slzy a hoci sa snaží dôstojne si ich utrieť, uvedomuje si, že už prehrala. Strávi za múrmi tej odpornej budovy 10 rokov s tými najhnusnejšími tvormi na svete. Ak to prežije, pravdaže.
"Kto je proti?"
Zdvihne sa asi polovica rúk, no Soraya vidí, že všetko bolo márne. Odsúdili ju.
"Na základe rozhodnutia Wizengamotu odsudzujeme Sorayu Willardovú," buchne Irwing raz, potom druhý krát a keď sa chystá posledný krát, aby spečatil rozhodnutie, rozletia sa dvere a dnu vstúpi niekto, kto naruší celú pojednávanie.
Zas a znovu špeciálne venovanie pre Tinku, keď to tak "žerie" Veľmi ma tešíš!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka246
9. 1.januára 2011 17:09
Kto to narušiil? joj chcem ďalej
Napíš svoj komentár