"Soraya, veď je už rozhodnuté. Musím tam ísť. Tí ľudia potrebujú pomoc. Konečne prišli na príčinu miznutia ľudí. Bolo by nezodpovedné, hlúpe, nemorálne a neviem ešte aké, keby nejdem."
"Čo je príčina?" opýtala sa Soraya slabým hláskom.
"Nundu."
"Čože? Severus, a ty si myslíš, že ti dovolím odísť? Ty si sa asi zbláznil!"
"Soraya, prepáč, ale ja si nepýtam tvoje povolenie. Ja som ti to prišiel len oznámiť."
"Nie, Sev," rozplakala sa Soraya. "Nundu je najnebezpečnejšie zviera na tomto svete! Ja ťa tam nepustím, nechcem o teba prísť! Nechcem!" objala ho okolo krku.
"Soraya, no tak! Nebudem sám, bude nás viac. Neplač prosím ťa!" pozrel bezradne na Florrie Tá na neho tiež vyvalene pozerala, no rýchlo sa vzchopila: "Soraya, uvidíš, že sa ti vráti. Musíš tomu veriť..."
"Ty sa do toho nestaraj! Nemáš tam koho stratiť!" skríkla na ňu cez slzy. Florrie na ňu zarazene pozrela a trochu poodstúpila.
"Florrie, prepáč, nemyslela som to tak," ospravedlnila sa Soraya vzápätí. Florrie sa len mdlo usmiala.
"Láska, sľubujem, že si dám na seba pozor. A ty si dávaj tiež, aj na Stellu. Ak sa bude dať, pošlem ti sovu. A," zdvihol jej hlavu, "milujem ťa, nezabúdaj na to." Pobozkal ju a už ho nebolo.
"Severus!" šepla Soraya a zúfalo sa rozplakala.
* * *
"Páni, čaká nás náročná cesta aj práca. Dúfam, že do toho idete s vedomím, že sa už možno nikdy nevrátite," povedal chlap, stojaci pred skupinou mužov. Nastalo ticho.
"Stretneme sa tam s viacerými čarodejníkmi z iných krajín. To zviera môže byť skryté kdekoľvek. V tmavej húštine, v tráve, v opustenom dome, na strome.... Musíte mať oči neustále na stopkách, nerobiť zbytočne hluk a vždy, počujete, vždy počúvať rozkazy veliteľov svojej skupiny. Len tak sa zvýši možnosť prežitia. Ak nemáte na teraz žiadne otázky, pripravte si veci. Spacáky, stany, nejaké jedlo...Všetko nájdete v tamtom aute. A nezabudnite, predovšetkým PRÚTIKY!"
Chlapi sa s vravou rozbehli k autu. Každý si chcel uchmatnúť to najlepšie pre seba. Keď mal každý, čo potreboval, spoločne sa odmiestnili do dediny, kde už niekoľko týždňov mizli členovia rodín-otcovia, matky, malé deti...
Zastali na okraji lesa, vedľa veľkého domu. Okolo už postávalo mnoho čarodejníkov. Z domu vyšla jedna tučná žena v pätách s holohlavým pánom. "Ach, dobrý deň, taký som rád, že ste prišli," utieral si vreckovkou čelo. "Vkladáme do vás všetky svoje nádeje. V dedine už niet ani jediného muža!"
"Zatiaľ budete bývať tu, v tomto dome. Aspoň kým sa nevrátia velitelia. Niečo ešte vybavujú. Tak poďte, rozdelím vám izby." Žena sa otočila a kymácala sa naspäť k domu. Chlapi pozdvíhali tašky a vykročili za ňou. Dom mal 20 poschodí, hoci z vonku vyzeral ako obyčajný rodinný dom. Izby boli biele s ôsmymi posteľami, dvomi skriňami a jedným oknom. Severus dostal izbu otočenú na západ. Spolubývajúcimi sa mu stali Richard- Carolinin priateľ, Cyrian a Trist a ďalší štyria čiernej rasy. Cudzinci. Aspoň troch teda poznal. V ten večer šli spať skoro s kúskami slaniny v ústach.
Ďalšie ráno ich zburcovali skoro ráno. Museli nastúpiť do radu pred dom a podľa izieb vytvorili skupiny. Na jednu skupinu však pripadli tri izby. Severus sa tak ocitol v skupine s nejakými černochmi, ázijčanmi a inými mužmi. Hneď nato sa vydali smerom k lesu.
Každej skupine bolo určené stanovisko. Potichu sa zložili uprostred lesa a čakali na nejaký podozrivý zvuk.
* * *
Ako dni plynuli, Sorayine bruško rástlo a už nikoho nenechávalo na pochybách ako to s ňou je. Ráno vstávala, aby odviedla Stellu do škôlky, potom sa na celý deň zatvorila v nemocnici. Večer sa s vyplazeným jazykom vracala domov. Tehotenstvo a práca ju veľmi vyčerpávali. Ďalší týždeň chodila na poobednú, čo býval problém, pretože sa nemala ako dostať k Stelle. Caroline sa jej našťastie ponúkla, že sa o ňu v tie poobedia postará. Najhoršie to bolo, keď mala nočné. Hoci sa snažila prekladať ich, Stella musela často putovať ku Caroline či k Florrie. Aj keď ju tieto činnosti unavovali, bola v siedmom nebi z toho, že aj ona bude o päť a pol mesiaca držať v rukách malý batôžtek.
Každý tretí deň písala Severusovi listy. Sem-tam jej odpísal, no nie dlhé listy, lebo mali vraj ťažké obdobie. Niekedy v noci počuli čudné zvuky a dokonca niektorí na opačnej strane lesa ochoreli, lebo zacítili pach nundovho dychu. Hoci Severus túto udalosť zľahčil najviac ako vedel, Soraya bola vystrašená a tak najbližší list obsahoval výstrahu.
Drahý Severus!
Konečne som uložila Stellu spať. V poslednom čase je neskutočne energická. Nestíham ju sledovať. Poobede, po návrate zo škôlky, mi začne rozprávať o svojich kamarátkach a neskončí až do večera. Mám Ťa pozdraviť a poslať Ti božtek.
Caroline aj Florrie sa tu každý deň zastavia a obdivujú dom. Za chvíľu ma z neho vysťahujú! Ale aspoň tu nie som sama. Severus, chýbaš mi! Priam fyzicky pociťujem Tvoju neprítomnosť. Vráť sa už, prosím!
Naše bábätko bude dievčatko. Rozmýšľala som nad menom. Páčilo by sa mi Elisa. Dúfam, že aj Tebe. Tak sa naň teším! Z jedného dňa na druhý mi zrazu vykuklo bruško. Stella sa teraz pri mne každý deň zastaví, prikladá k nemu hlavu a spytuje sa: "Kedy už konečne niečo povie?" Taká je vtedy zlatá!
Vieš, čo je zvláštne? Pánu Douglasovi sa zrazu polepšilo. Naozaj! Vrátila sa mu farba do tváre, je veselší, dokonca pribral!!! Neverím vlastným očiam. Je to čudné. Dnes bolo celý deň teplo. Až priveľmi, nato, že je začiatok apríla. Musela som mu neustále dávať piť, ale nevadilo mi to. Konečne mu je lepšie.
Teraz sa dostávam k tomu zveru. Pre všetko na svete Ťa prosím. DÁVAJ SI POZOR.Buď vždy ostražitý a skús kúzlo Antipracs. Malo by vás to uchrániť pred jeho dychom. Aspoň trochu. Nie je to sto percentné, ale keď si predstavím tých úbožiakov, čo tam ležia, je mi hrozne. Ber na vedomie moje upozornenie. Ak sa dozviem, že tam zbytočne riskuješ, idem za Tebou! Pamätaj na to!
Severus, tak rada by som ti ešte písala, ale hlava mi kľucká, čo som taká unavená. Tak Ti prajem dobrú noc k najbližšiemu večeru alebo pekný večer, podľa toho, kedy Ťa naša Vesta nájde. Veľmi Ťa ľúbim a netrpezlivo očakávam Tvoj návrat!
S láskou Soraya a Stella
Soraya zložila pergamen, vložila ho do obálky a zavolala Vestu. Priviazala jej list na nohu a už jej len zamávala so slovami: "Nájdi Severusa skoro!"
Naposledy skontrolovala dvere, okná a pobrala sa spať. Uprostred noci sa prebrala na treskot a svišťanie. Skoro dostala infarkt, keď sa vedľa nej zjavila tmavá postavička.
"Mami, ja sa bojím. Môžem si ľahnúť k tebe?!"
"Stella? Jasné, môžeš, poď, zakryjem ťa. Idem ešte skontrolovať okná." Výsledok teplého dňa nenechal na seba čakať. Nad domom zúrila búrka ako sto besov. Blesky jeden za druhým, hrmot, vietor odtŕhajúci vetvy, celé konáre, ktoré vhadzoval do okien domov. Jedno to už nevydržalo a kúsky skla sa rozsypali v kuchyni po zemi. Rám zíval prázdnotou. Soraya rýchlo zabezpečila ostatné okná kúzlom nerozbitnosti a kúsky skla nechala vhodiť do koša. Potom sa vrátila k Stelle, ktorá sa so slzami v očiach triasla pod prikrývkou.
"Neboj, nič sa nám nestane," šuchla sa k nej. Dúfam. Zvyšok noci prebdela pozorujúc blesky na oblohe.
* * *
Všade naokolo bolo cítiť vlhko a pach potu, pretože chlapi, číhajúci na nundu, už týždeň neboli v dome. Velitelia im dali príkaz nevzďaľovať sa od stanovísk, pretože čudné zvuky sa ozývali čoraz častejšie, zápach sa šíril po všetkých kútoch lesa. Našťastie Severus upozornil čo najviac ľudí na zaklínadlo, ktoré mu spomenula Soraya a tak boli aspoň čiastočne chránení.
Celý deň bolo teplo a keď teraz všade zúrili blesky, silný vietor, konáre lietali vzduchom, chlapi sedeli na zemi, v rukách zvierali prútiky a išli si oči vyočiť. Dážď im zahasil oheň a tak ich nemalo čo chrániť pred zimou ani pred lesnou zverou.
"Táto búrka by už mohla skončiť, nepočujem ani vlastného slova," ozval sa Trist do hukotu.
"Je ešte len po polnoci. Zrejme si ešte užijeme," odvetil Cyrian.
Severus hľadel do tmy, no nevidel si ani na konček nosa, nieto ešte ďalej. Už hodnú chvíľu mal pocit, že je tam s nimi ešte niekto iný. Nepovolaný. Párkrát sa mu zazdalo, že sa v neďalekých kríkoch niečo pohlo, no keď blesk osvetlil miesto ich táboriska, nič nevidel.
"Chlapi, nepočujete nič?"
"Ale áno. Búrku," zasmial sa Cyrian.
"Nie, myslím iné zvuky. Už polhodinu mám pocit, že nás niečo obchádza."
Skupina mužov tentoraz zmĺkla a lepšie sa započúvala do zvukov lesa. Len šuchot, vŕzganie konárov...Zrazu ponad nich niečo preskočilo a dopadlo neďaleko nich.
"Čo to bolo?" vyskočil Trist a udrel si hlavu o konár. "Au."
"Niekde vľavo," šepol Severus a otočil sa. Oblohu znovu preťal blesk a osvetlil skupinu mužov, zízajúcich na jedno miesto. Nič tam však nebolo.
"Asi sa nám to len zdalo," odfúkol Cyrian, keď za nimi zapukali vetvičky a ozval sa rev. Chlapi nadskočili a s vytasenými prútikmi pozreli smerom, odkiaľ vietor privial rev. Blesk znovu osvetlil les a Severus videl obrovské zviera, lačne hľadiace na chutné kúsky pred sebou. Bolo pripravené skočiť. Hoci svetlo z blesku trvalo len krátko, stihli si všimnúť jeho veľké oči, spenenú papuľu a jednu labu, trochu zdvihnutú.
"To je...to je...," šepkal omráčený Trist.
"Nundu," dokončil Severus a hľadel pred seba. Že sa zjaví práve v túto noc, nikto nečakal.
Neviem, či vás to ešte stále baví...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka246
13. 1.januára 2011 22:27
bavííííí veľmi
Napíš svoj komentár