Severus odhodí prikrývku a odhalí svoje vypracované nohy. Soraya sa nad neho skloní a opatrne mu odtŕha prischnuté gázy z rany, hoci má chuť strhnúť ich naraz. Za tú jeho drzosť a nevďačnosť.
Pacient sa kŕčovito pridržiava prikrývky, hánky mu belejú, no ani slovkom nenaznačí bolesť, či akúkoľvek inú emóciu. Takmer so záujmom pozerá na Sorayu ako sa morduje s jeho ranami, ktoré hoci boli vyčistené, začínajú hnisať.
"Cc," cmukne liečiteľka nespokojne.
"Neviete, čo máte robiť?" zaškľabí sa Snape.
"Bohužiaľ, viem presne, čo treba robiť," ozve sa sladkým hlasom Soraya. V očiach sa jej nebezpečne blýska. "Nebojte sa, s našimi službami budete veľmi spokojný. Určite, pán Snape." V Sorayinej hlave skrsol nápad a už teraz sa teší na jeho zrealizovanie.
Severus si ju podozrievavo premeriava. Ten záblesk v jej čokoládových očiach a mu veľmi nepáči, ale čo sa bude znepokojovať, má prútik a.....
"Kde mám prútik? Okamžite mi vráťte môj prútik!" vybrechne Snape a nadivoko sa rozhliadne okolo seba.
"Prútik ste nemali. A láskavo sa nemykajte, lebo ak vám tento elixír nekvapnem priamo do rany, môžem vám vypáliť diery do pokožky. Samozrejme, nechtiac," dodá Soraya, dokončí svoju prácu a znovu mu nohu obalí.
"O tri hodiny znovu prídem. Zatiaľ si zdriemnite. Máte šťastie, že ste taký nesympatický a nevrlý. Nik vás neošetrí ani nenavštívi. Hop, prepáčte," prikryje si Soraya ústa rukou, " Nechcela som vás uraziť," rozosmeje sa a vychádza von. Za sebou zanecháva prekvapeného Snapa.
Soraya veselo kráča po chodbe, vojde do pracovne, kde s úľavou zistí, že má ešte polhodinu, kým prídu objednaní. Vonku nestál nikto. Urobí si teda čaj a pomaly si z nej uchlipkáva. Po chvíli príde aj Florrie.
"Čau, vedúca. Som mŕtva. Niektorí tí muži sú horší ako deti. Stále len mrnčia, sťažujú sa, rozkazujú. Neuveriteľné," krúti hlavou a schytí Denného Proroka. Nalistuje svoju obľúbenú rubriku a oči jej zažiaria.
"Výborne, nový vtip. Priprav sa. Ide slon po chodníku a stúpi na žabu. Žaba vytreští oči a slon hovorí: " To čumíš na moje nové tenisky, čo?"" Obe sa pustia ho hurónskeho smiechu.
Otvoria sa dvere.
"Ach, tu je ale veselo. Nemáte robotu? To sa niekomu žije. Ja som tu od včera večera a už padám od únavy," zatiahne Lujza, mladá sestrička z piateho poschodia. Je taká žhavá do klebiet, zlých správ a ohováraní, že sa preplazí ako malá myška kamkoľvek, len aby všade bola a všetko počula.
"To je skutočne smutné," prikyvujú obe a pohľadom vyprevádzajú Lujzu preč.
"Lujza, máme tu kopec práce, tak nás prosím ospravedlň."
"Práce? Veď keď som prišla, smiali ste sa," prižmúri Lujza oči. "Na čom? Na mne? Alebo na pani riaditeľke?"
Pri Merlinových gatiach, tá je ale otravná, pomyslí si Soraya a Florrie povie: "Mám pocit, že ťa volajú, tak ahoj."
Lujza teda s nechuťou odchádza.
"Bŕŕŕ, tá je ale otravná. Odporná donášačka. Ako mohli také niečo vychovať?" fučí Florrie.
"Nevšímaj si to. Ja som si už zvykla. Inak ten nový pacient. To je ..... tvrdý oriešok," zmení Soraya tému.
"Ale? Prečo?" otočí sa k nej Florrie so záujmom.
Sorya jej porozpráva o ich konverzácii i to čo jej napadlo, zatiaľ čo Florrie sa len smeje.
"Neuveriteľné. Nabudúce ho nechaj tak." Zvážnie. "Sme v tom až po uši."
"Nie. Ja som v tom až po uši. Teba nik nespomenie, neboj sa ničoho." Florrie sa usmeje.
Na dvere zaklope prvá pacientka a tak sa obe púšťajú do práce. Mladá žena má tvár pokrytú akýmsi ekzémom, ktorý ju neznesiteľne svrbí. Soraya ju prezrie a odporučí jej elixír. Hneď za ňou ide ďalšia, s tým istým problémom, akoby sa s nimi vrece pretrhlo. Ktovie, z čoho to majú. Musí to byť z jedla alebo z čoho, premýšľa Soraya, kým vybavuje potrebné formality vo formulári.
Štyri hodiny ubehnú ako voda. Liečiteľka ani sestrička si za ten čas ani raz nesadli. Obidve sa zvalia do kresiel, no Soraya v momente vyskočí, plesne sa po čele.
"Obväzy! Príď tak o štvrťhodinku za mnou, spáchame to," uškrnie sa Soraya a beží do Severusovej izby. Je obedňajšia prestávka, všetci sú zalezení v pracovniach.
Vstúpi dnu, vidí, že Severus spí. Ústa sa jej roztiahnu do diabolského úsmevu. Prejde cez malé dvierka do druhej miestnosti, pripraví rôzne šampóny a olejčeky, pomädlí si ruky a vráti sa k lôžku.
"Čo je?" zavrčí Snape a roztvorí oči.
"Treba vám vymeniť obväzy."
"Tak si urobte svoju prácu a vypadnite."
"S radosťou. No najskôr sa musíte umyť."
"Umyť?" pozrie na ňu.
"Áno, umyť. Osprchovať, okúpať."
"Osprchovať?" prekvapene otvorí ústa.
Sorayi myká kútikmi úst. "Vari neviete, čo to znamená? Vtedy sa posadíte do vane, pustíme na vás vodu a použijeme olejčeky, mydlá..."
"Ja viem, čo znamená kúpanie!" zreve Snape.
"Ja na vašom mieste by som nevrieskala, pán smrťožrút," ozve sa Soraya.. Zatiaľ reaguje ako predpokladala. Severus sa mykol.
"Vám je to smiešne, však? No dávajte si pozor, Temný pán je za mnou. Rád trestá, mučí a vraždí."
"Bohužiaľ viem čo váš všivavý pán... NEPRERUŠUJTE MA! Viem, čo váš všivavý pán robí a keby bolo v mojej moci, zničím ho, lebo sa nemôžem pozerať ako ničí životy ľudí okolo mňa. Malé deti prichádzajú o rodičov, rodičia o deti! A prečo? Kvôli rozmarom vášho pána! Takže ak sa chcete vyhrážať, prosím. No snáď si aspoň trochu vstúpite do svedomia, ak nejaké máte, keď už tak vznešene nosíte to pomenovanie smrťožrút."
Soraya sa nadýchne. Myšlienka na malú, znetvorenú Stellu jej vyskakovala pred oči počas celého jej prejavu, nútila ju vydať všetko, čo jej zhrýzalo duši. Teda aspoň niečo z toho. Snape na ňu zazerá, krv mu buble v žilách. Uráža pred ním jeho pána. Musí ho pomstiť.
Vo dverách sa zjaví Florrie.
"Eh, počuť vás až von. Nekričte tak. Riskujete."
"Fajn. Ber ho do kúpeľne, treba ho umyť a do rán sa mu nesmie dostať nič okrem čistej vody. A umy mu poriadne šampónom vlasy," šepne jej Soraya.
Florrie sa uškrnie. Severus schytí barlu, čo mu podávajú a odskacká do kúpeľne.
"Vypadnite!" skríkne na sestričku a zabuchne jej dvere pred nosom.
"Ale, pán Snape! Do rán sa vám nesmie dostať voda!" zakričia za ním, no nedobýjajú sa dnu. Soraya roztvorí okno, vpustí dnu čerstvý vzduch, Florrie vymení obliečky.
O desať minút vyjde Severus von, donesie so sebou vôňu čistého tela.
"Výborne, len jednu vec ste zabudli. Vaše vlasy," ukáže Soraya prstom na jeho hlavu.
"Čo je s nimi? Umyl som sa ako ste chceli. Čo ešte chcete?" dychčí Severus a sadne si na stoličku. Stratil množstvo krvi, v tele mal jed a teraz sa sám namáhal v kúpeľni.Noha sa mu trasie, tvár má bledú, pokrytú kropajmi potu.
"Musíme ich umyť. Hádam nám tu nechcete špiniť vankúše."
"No dovoľte?!"
"Dovolím. No tie vlasy. Tak čo, bude to?" Soraya je nekompromisná. Prečo tak strašne bojuje?
"Teraz nie."
"Ale áno, teraz. Poďte, pomôžem vám,"usmeje sa Soraya a spolu s Florrie ho znovu odvádzajú do kúpeľne. Sprisahanecky na seba pozrú a vyberú jeden šampón s kokosovou vôňou. Severusov znechutený pohľad neveští nič dobré. Zazerá na šampón akoby mu nejako ublížil. Mučenícky zavrie oči, kým mu jemné ruky masírujú hlavu. Cudzie ruky v mojich vlasoch! Čo koho do toho, že mám takéto vlasy? Moja vec.
Obe ženy sa dusia od potláčaného smiechu. Pekná pomsta.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tinka246
6. 1.januára 2011 23:27
perfektné
Napíš svoj komentár