Florrie ochorela. Už tri dni ju drvia horúčky a zimnice a hoci jej Soraya dala už troje liekov, nič nepomáha. Soraya je teda sama v ordinácii, všetko si vybavuje sama, dokonca pociťuje túžbu no Florriných vtipoch. Je tu akosi ticho.
Hoci celý deň odkladá návštevu v Severusovej izbe, večer vie, že nemôže inak. Ruky sa jej zahojili, sú len trochu začervenané, no stále nemá chuť baviť sa so Severusom. Už vyše dvoch týždňov sa s ním nerozpráva a je presvedčená, že už ani nebude.
Vezme fľašky s elixírmi a s mučeníckym výrazom sa vyberie do poslednej izby. V duchu sa zamýšľa ako je možné, že sa tam nik ani len nepozrie, riaditeľka to nerieši a že Voldemort ho nehľadá.
Vstúpi dnu. Otvorí okno, aby sa trochu vyvetralo.
"Habit."
Severus poslušne zodvihne nemocničný habit, aby mu Soraya mohla vyšetriť nohu. Lepšie si sadne, oprie sa o čelo postele a pozoruje Sorayu pri práci. Tá si už na to zvykla, ruky sa jej tak netrasú. Hlavne, že je ticho.
"No, už je to lepšie. Čoskoro budete môcť ísť domov," povie Soraya radostným tónom. Konečne sa ho zbavím. Pozrie na Severusa a ocitne sa tesne pred jeho tvárou, na lícach pocíti jeho teplý dych.
Severus sa len trochu priblíži a pritisne svoje pery na jej. V prvom momente sa chce Soraya brániť, odtlačiť ho, no telo ju neposlúcha. Jeho bozk v nej prebúdza život. Celé telo jej brnie! Cíti jeho vôňu, jemné strnisko, ktoré ju príjemne škrabká. Zrazu pocíti na tvári jeho dlane, cíti ako si ju priťahuje, vášnivo bozkáva. Jemné chvenie v celom tele, búšenie srdca Severusovi prezrádza, že sa to jej, no i jemu páči. Začne jej jemne hryzkať hornú peru.
Vtom akoby sa Soraya prebrala a uvedomila si, že je to chlap, čo ju takmer prizabil, bol odporný, neváži si ju a je smrťožrút. Nie je dobrý!
"Prestaňte!"
S námahou ho odtlačí a vybehne z izby.
Zabuchne za sebou na ordinácii dvere, zamkne a zhlboka sa nadýchne. Priloží si rozochvené ruky na rozpálené líca. Srdce jej ide vyskočiť z hrude, na perách stále cíti jeho bozky, sladké, vášnivé, zakázané. Podíde k zrkadlu a takmer zhrozene na seba pozerá. Líca jej blčia ohňom, oči žiaria ako hviezdy, ústa má spuchnuté a naplnené krvou.
Ja som sa zbláznila! Áno, určite! Čo som to urobila? Pre Merlina! Prečo som mu to dovolila?! On ma pobozkal! A mne sa to páčilo! S úsmevom si siahne na pery, privrie oči, chvíľu si tú udalosť oživuje, no potom znovu doširoka otvorí oči. Soraya, musíš na to zabudnúť! dohovára si. On nie je pre teba. Ako by aj mohol. Je smrťožrút a úbožiak. Ale ospravedlnil sa mi.
Nemyslel to vážne.
A čo ak áno? Prečo ma pobozkal?
Zmätene pozerá do zrkadla. Zabudnem na to. Áno, to bude najlepšie. Potrebujem sa s niekým porozprávať. Pozrie na hodiny. Ešte hodinu. Za kým pôjdem?!
* * *
Severus chvíľu sedí na posteli prekvapený jej reakciou. Najprv sa jej to páčilo, cítil to a potom zrazu.... Čo ho vlastne k tomu viedlo? Stále cíti jemnosť jej pier. Tak dávno necítil ženské pery na svojich. Keď sa nad neho sklonila, nemohol odolať.
Priťahuje ho, očarila ho svojou osobnosťou. Je milá, starostlivá, krásna, zachránila mu život a on sa správal ako totálny idiot. Zamračí sa. Veď ona urážala Temného pána! No nemôže si pomôcť. Soraya mu chýba. Túži po jej bozkoch, dotykoch, pohľade jej tmavých očí, úsmeve.
Zrazu na neho doľahne pravda. On sa do nej zamiloval! Chcel by sa zasmiať, povedať, že do nejakej podradnej liečiteľke by sa nezamiloval ani humusák, no nemôže. Severus Snape, ten obávaný učiteľ, stúpenec zla, jeden z najvernejších služobníkov Lorda Voldemorta daroval srdce žene, ktorá ho odmietla tesne po tom, ako sa s ním bozkávala. Musí niečo vymyslieť. Musí ju získať.
* * *
"Ty si sa s ním bozkávala?" vytreští Caroline oči na Sorayu. "To myslíš vážne?"
"Uhm, smrteľne."
"A páčilo sa ti to." Nie je to otázka, ale skonštatovanie.
Soraya na ňu pozrie.
"Neodpovedaj, vidím ti to na očiach. Teda Soraya, normálne si ma šokovala!" uškŕňala sa Caroline. "Idem si dať ohnivú whisky, chceš aj ty?"
"Daj."
Obe do seba vylejú ohnivú tekutinu a výsluch pokračuje.
"Opíš mi to. Prečo si sa s ním bozkávala?"
"Ja som sa s ním nebozkávala, ale on so mnou. On si mal len zrazu pritiahol a zasypal bozkami. Nemohla som nič robiť."
"Skôr nechcela," uškrnie sa Caroline.
"Poraď mi. Ja som úplne zmätená. Ja..."
"Pozri. Čo si tak vadí? Že je trochu zlý? Zlí chlapíci ženy veľmi často priťahujú."
"Nemôžem predsa chodiť so smrťožrútom! Nenávidím tie tvory! A vlastne, o čom tu rozprávame? Nič k nemu necítim. Prečo sa nad tým vôbec pozastavujem?" zasmeje sa Soraya. "Nič nebolo, nič nie je ani nič nebude."
"Pamätaj na moje slová. Raz budete spolu."
Soraya zanovito pokrúti hlavou: "Nikdy."
"Nikdy nehovor nikdy," usmeje sa Caroline a obe sa poberú do postelí.
Nič k nemu necítim, bola to náhoda. Obtrela som sa o jeho pery, nechtiac a zle som si to vysvetlila. Tak veru. Myslím, že o dva dni by mohol ísť domov. No a ja budem mať znovu pokoj.
"Tak, dnes môžete ísť domov. Rany máte ako-tak zahojené. Pripravila som vám tento elixír. Budete ho piť pravidelne každé dve hodiny päť dní. A touto masťou si budete potierať rany. Ak by sa to nezlepšovalo, príďte sa ukázať," povie Soraya pohľadom zabodnutým do spisov a želá si pravý opak. Zámerne ho rýchlo zahltila informáciami, aby jej nestihol nič povedať.Sem-tam sa jej zatrasie hlas, ale snaží sa to mať čo najskôr z krku.
Dnes je za ním po prvýkrát odvtedy. Počas tých dvoch dní tam posielala sestričku. Zdráhala sa, no sľúbila jej, že Snape určite kričať nebude a že mu treba vymeniť iba obliečky.
"Ak nemáte žiadne otázky,môžete sa obliecť a ísť. Len na informáciách sa treba zapísať."
Zberá sa preč.
"Slečna Willardová?"
Nie!
Opatrne sa obráti.
"Chcem sa vám ospravedlniť. Áno, viem, už som tak urobil, no mám pocit, že ste to nezobrali ako dostatočné ospravedlnenie. Správal som sa ...ako... idiot."
Soraya na chvíľu stratí reč. O bozku nič. Ale o tej noci dosť. Prižmúri oči.
"Ja som vám predsa povedala, že dobre. Ospravedlnenie prijímam."
"A ten..."
"Dovidenia."
Severus sa zamračí. Vôbec ma nenechá dohovoriť! Čo si o sebe myslí?! No ona bude moja! Spravím všetko pre to, aby aj ona milovala mňa! Bude to obojstranné! Nenechám to takto, Soraya Willardová!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
spring
18. 1.januára 2011 19:54
Skvelá časť
Napíš svoj komentár