Soraya 9.kapitola

ROZHOVORY


"Čo ti je také smiešne?" spytuje sa Soraya, keď Florrie tretí krát vybuchne do smiechu.
"Nový vtip."
"Povedz." Soraya sa privezie na stoličke k nej a naťahuje hlavu do nového čísla Denného proroka. Toto je chýbalo. Konečne je Florrie zdravá.
"Černoch chytí zlatú rybku. ´Keď ma pustíš, splním ti tri želania.´ Černoch sa zamyslí a po chvíli povie: ´Chcem byť biely, mať krídla a nech ma ženy majú rady.´ Rybka na neho žmurkne: ´Čáry-máry hadia kožka, nech je z teba always vložka.´"
"Nie!" smejú sa až im slzy tečú. "Prosím ťa, nečítaj to už. Je to čím ďalej tým horšie," utiera si Soraya oči.
"Ja som v tom nevinne," zdvíha Florrie ruky na obranu so smiechom.
Soraya pozrie na hodinky. Končí jej služba. Ponaťahuje si údy. "Konečne voľno. Je tak krásne, že asi pôjdem na zmrzlinu. Želám príjemnú nočnú," zasmeje sa veselo a začne si baliť veci.
"Ha-ha, vtipné," zamračí sa Florrie.
O malú chvíľku už Soraya kráča slnkom zaliatymi ulicami. Kúpi si hneď dva kopčeky a lahodne líže jahodovú a banánovú zmrzlinu. Sadne si na lavičku trochu obďaleč a pozoruje ostatných ľudí. Zaujímalo by ju, čo prežívajú. Tamtá žena v žltom kabáte sa niekam náhli, na tvár ma kyslý výraz. Možno sa pohádala s manželom. Ja taký problém nemám
Privrie oči a vystaví tvár slnečným lúčom. Zrazu pocíti ako si niekto vedľa nej sadol. Otočí tým smerom hlavu a skoro jej zabehne. Pár centimetrov od nej sedí Severus Snape a tiež sa necháva láskať lúčmi. Umyté vlasy sa mu lesknú, jemný vetrík mu ich rozfúkava okolo hlavy. Na tvári mu pohráva spokojný úsmev.
"Dobrý deň."
Soraya na neho nemo hľadí. Kde sa tu ten berie? Myslela si, že ho už nikdy neuvidí, no zdá sa, že jej to nie je dopriate.
"Dobrý," povie a oblizne zmrzlinu.
"Banánová je dobrá. Sladká." Soraya na to nereaguje.
"Ako sa vám darí?" pozrie na ňu.
"Nemyslím, že by sme si boli na toľko blízky, aby ste mali právo vypytovať sa." Iba ten jeden krát.
"Máte pravdu. Severus Snape," podá jej ruku. Soraya na ňu chvíľu hladí. Zvádza vnútorný boj. Pozrie mu do očí. Severus sa tvári sebavedomo, Sorayu priam hypnotizujú jeho oči farby noci. Veď čo sa môže stať?
"Soraya Willardová," podá mu nakoniec ruku, telom jej prebehne teplo. Už by mi ju mohol pustiť, pomyslí si Soraya a Severus jej ju pustí, akoby si uvedomil, že jej dlaň zviera dlhšie ako by mal.
"Takže? Ako sa vám darí?"
"Fajn."
"Pacientov máte veľa?"
"Primerane."
"Vždy dávate také dlhé odpovede?" uškrnie sa Severus.
"Keď treba," odvetí Soraya vážne, no kútikmi úst jej myká.
"Účinná metóda."
"Prečo ste tu?" opýta sa pre zmenu Soraya.
"Som na prechádzke," vystrúha Severus nevinnú tvár.
"Sám?"
"A vy?"
Soraya sa pousmeje: "Pohotový."
"Môže byť.....Ešte stále sa hneváte?" Musí jej tú otázku položiť, nech vie, na čom je.
"Nie," povie Soraya po dlhšej odmlke. "Odpúšťať treba."
"Ale nezabudli ste."
Soraya len pokrčí plecami.
"Nejdete sa prejsť?" zmení Severus tému.
"Tu mi je dobre," odbije ho s úsmevom a schrúme kornútok.
"Fajn. Páči sa vám tento park, toto prostredie?"
"Akosi mi k vám tieto otázky nejdú."
Severusovi sa stratí úsmev z tváre, pozrie pred seba. "Ľudia si často myslia, že my smrťožrúti sme len tvory bez srdca, že nedokážeme milovať, obetovať život za druhého, obdivovať krásu prírody...."
Presne toto si Soraya myslela, no nepovie mu to. Prezerá si jeho profil. Má pocit, že nemá za sebou práve najšťastnejšie roky. Možno naozaj nie je taký zlý ako vyzerá a ako si myslela.
"Budem musieť ísť. Ďakujem za celkom príjemný rozhovor," zdvihne sa Soraya po nejakej chvíli. "Dovidenia."
"Dovidenia a aj ja ďakujem," povie Severus a pozerá za vzďaľujúcou sa štíhlou postavou.


"Tak, mladá dáma, kadiaľ beháš? S kým si bola? Služba ti už dávno skončila,"privíta Sorayu Caroline.
"Ale mami, som už veľká," uškŕňa sa Soraya, "bola som sa prejsť."
"Sama?"
"Hej."
"To isto. Neklam,vidím to na tebe. No tak, s kým si sa prechádzala?" usmieva sa Caroline.
"Tak fajn, stretla som Snapa."
"Snapa? Bol na prechádzke?" začudovane si ju prezrie.
"Uhm. Sedeli sme spolu na lavičke. A nič sa nestalo, tak sa nevypytuj."
"Keď chceš," zasvieti Caroline v očiach. "Chystám praženicu, dáš si?"
"Ak mi urobíš," usmeje sa Soraya a ide do izby. Musí si natiahnuť nohy. Dnešný deň jej dal zabrať. Kopu pacientov s tými najrozličnejšími chorobami a potom aj ten Snape. Pôsobil na ňu tak zvláštne. Hypnoticky, spokojne a v jednom okamihu smutne a bezradne. Zdá sa, že ten človek je plný protikladov. No teraz bol omnoho milší. Taký iný. Akoby to vtedy ani nebolo. Sorayi sa neustále vynára pred očami tvár muža s tmavými očami, čiernymi vlasmi a trochu krivým nosom. Nech sa akokoľvek snaží, má ho stále pred sebou, akoby jej ho niekto nalepil na viečka. Po nejakej chvíli sa jej oči zavrú a zaspí schúlená na posteli.
Keď sa preberie, už hodnú chvíľu je izba ponorená do šera. Pretrie si oči a vyjde z izby. V kuchyni na stole nájde lístok.


Praženicu si ohrej. Šla som von. Pápá


Ahaho, Caroline má zrejme nádejného partnera, pousmeje sa Soraya a po ohriatí praženice sa do nej s chuťou púšťa.


* * *

"Ahoj."
"Ahoj, Tom," usmeje sa Soraya. Slnko oboch hladká po tvárach. Dávno spolu neboli.
"Dnes ti to pristane," pochváli ju Tom.
"Ďakujem." Stále sa tvári, že nič. Chachá.
"A čo máte nové vy?"
"My?" spýta sa zmätene Tom.
"Veď ty a tá blondína."
Tom na ňu vyvalí oči, naprázdno prehltne: "Ty o tom vieš?"
"Ó, áno."
Prečo je taká pokojná? Ako dlho to už vie? Prečo mi to nepovedala? čuduje sa Tom nervózne, jazykom si navlhčuje pery, gúľa očami a jachce.
"Tak pozri. Mne je to úplne jedno. Myslím, že sme už dostatočne zrelí a dospelí a máme právo na vlastné životy, partnerov. Nevadí mi, že si si našiel novú. Len nechápem, prečo si mi to nepovedal," uprie na neho svoje veľké hnedé oči.
"Nechcel som ťa zraniť," vytisne Tom zo seba.
Soraya sa zasmeje: "To je od teba milé. Avšak, zrejme si nemyslel na to, že aj takto by si mi mohol ublížiť. Predstav si, že by mi to povedal niekto iný, cudzí. Prečo si to vlastne urobil?"
"Ja.... boli sme spolu málo...a..." Tom zjavne nevie, čo povedať.
"Nedostatok času? To sa dalo nejako vyriešiť. Ale to je jedno. V podstate som tomu rada."
Tom na ňu nechápavo pozrie.
"Áno. Uvedomila som si, že sme spolu boli len zo zotrvačnosti. Spájali nás spoločne prežité roky a nie láska ako na začiatku. Tri roky sú dosť. Skôr či neskôr by sme sa aj tak rozišli. Tak ti prajem veľa šťastia do nového života," usmeje sa Soraya a odchádza.


* * *


Ja si predsa vystačím aj sama, povie si Soraya, keď sa vráti späť do prítomnosti z rozhovoru pred troch dní.Raz stretnem niekoho, s kým budem môcť zostať celý život, kto ma bude milovať, bude perfektný manžel a úžasný otec našich detí. A ja sa budem môcť o neho starať so všetkou láskou.
Soraya sa mračí, keď sa jej pred oči neodbytne tlačí Severusova tvár. Nie, on to nebude. Poumýva tanier, osprchuje sa a zababuší do perín. Vôňa praženice, nesúca sa bytom, ju nakoniec uspí.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu