"Vraj sa zjavil náš vtipálek," oznámila Florrie, keď vošla do miestnosti s Denným Prorokom v rukách. "Ale zakázali mu písať. Ja som normálne chorá, keď nečítam žiaden z jeho vtipov."
"Florrie, to som si všimla už dávno."
"Nevrav. A čo je s tebou?" pozornejšie sa jej prizrela. "Už polhodinu miešaš kávu. Však ju budeš mať celkom studenú!"
Soraya si vzdychla. Má to svojej priateľke povedať? Veľmi dobre vie, že ju to bude bolieť, veď ju pozná už dajaký ten piatok.
"No? Mne sa predsa môžeš zdôveriť."
"Tu nejde o to...Len...tak či tak sa to dozvieš."
Florrie sa trochu zamračila: "Začínaš ma desiť. Už to vyklop."
"Caroline sa zrejme bude vydávať." Tak a bolo to vonku. Florrie na ňu chvíľu bez slova hľadela. V očiach sa jej na okamih zjavil tieň bolesti, no hneď ho skryla.
"Za Richarda?"
"Áno."
"Tak nech sú šťastní. Obaja."
"Ja ťa, Florrie, nechápem. Prečo si ho vtedy nechala odísť? Prečo si nezabojovala?"
"Soraya, prečo toto zase vyťahuješ na svetlo? Je to už staré, bolo to dávno, tak načo plakať nad rozliatym mliekom?!"
"Vidíš, bolí ťa to..."
"Dobre, tak bolí a čo? Nemôžem za ním prísť a žiadať ho, aby sa neženil! Okrem toho, už k nemu necítim to, čo predtým. Sú to už skoro štyri roky..."
Soraya súcitne pozerala na svoju priateľku. Nezávidela jej. Ona taký problém nemala.
"A čo so Siriusom?"
"V poriadku. Dnes chceme ísť so Stellou na kolotoče. Bude mať narodeniny, tak nech to poriadne oslávime."
"To je pekné, ale na to som nemyslela."
"Nie?" zatvárila sa Soraya nevinne. Veľmi dobre vedela, čo mala Florrie na mysli.
"Kedy konečne pristaneš na jeho ponuku? Si s ním už skoro rok!"
"Vieš, že nechcem a ani nemôžem. Som stále vydatá."
"Prosím ťa, čoskoro ho vyhlásia za nezvestného." Soraya len mykla plecami: "Už som sa raz popálila, nechcem to okúsiť znova..."
"Sirius si to nezaslúži. Kde inde by si našla takého spoľahlivého a milujúceho človeka? Snaží sa Stelle nahradiť otca, je ti oporou..."
"Veď som s ním, ľúbim ho, podporujem v jeho rozhodnutiach, čo by si chcela, aby som ešte robila?"
"Nie je ani smrťožrút...," pokračovala Florrie, akoby Sorayu ani nepočula. "Ty ho ešte miluješ?!" spýtala sa potichu.
"Nie. Teraz mám Siriusa, je mi s ním dobre..."
"...ale nie je to Severus."
Soraya nahnevane pozrela na Florrie: "Ak s tým neprestaneš, zabudnem, že sme priateľky."
Florrie stíchla, no spokojná nebola. Siriusa mala rada, poznala ho už dlho, ale sama nevedela, prečo sa jej k Sorayi viac hodí Severus. Akoby ich osudy boli prepletené ako staré korene stromov. Ich spoločný život bol krehký ako náhrdelník z korálikov, ktoré sa pri silnejšom trhnutí rozsypali do všetkých kútov. Sirius sa snaží, odkedy sa poznajú, Soraya sa s ním stretáva, stará sa s ním o Stellu, vraj ho ľúbi, no nechce ani, aby sa k nej nasťahoval ani nič podobné. Ale vyzerá to tak, že Sirius je vytrvalý. Netlačí na Sorayu, nespomína to stále, len vyčkáva na správny okamih, keď bude Soraya pripravená.
"Niekedy mám pocit, že viac rozprávame ako pracujeme," ozvala sa Soraya a šla vyšetriť nových pacientov, čo im priviezli s nejakými tráviacimi problémami dnes ráno. Rýchlosťou blesku si urobila svoju prácu, aby mala dostatok času upraviť sa. Doma rýchlo vytvorila tvarohovú tortu s ovocím, pripravila sviečky, urobila zopár obložených chlebíčkov a dala chladiť fľašu tekvicového džúsu. Pôvodne zamýšľala, nechať chladiť víno alebo whisky, ale bála sa, že skĺzne do starých koľají. nechcela si ani predstaviť, čo by robila, keby ju Sirius opustil. Zbláznila by sa...Neprežila by to...
Naposledy pozrela do zrkadla a letela do škôlky po Stellu.
"Ideme na kolotoče?" dychtivo sa spýtala Stella.
"Áno, ideme," usmiala sa Soraya, napravila jej vetrovku a v duchu ďakovala nebesiam, že je dnes slnečno. "Sirius by nás mal čakať tam." Ruka v ruke kráčali chodníkmi, až kým sa im pred očami nerozprestrel priestor preplnený kolotočmi. Stella sa rozžiarene obzerala a rúčkou jej trhalo, len aby sa Sorayi vyšmykla a vyskúšala všetky atrakcie naraz.
"Najprv nájdeme Siriusa," upozornila ju a rozhliadala sa. Zrakom hľadala Siriusa. Vtom ho zbadala. Stál pri stánku s cukrovou vatou a so širokým úsmevom na tvári im mával. V Sorayinom vnútri sa rozlialo príjemné teplo. Áno, tohto muža ľúbi. Nevie si svoj život predstaviť bez neho, ale zase ho ani s tým jeho nechce spájať. Soraya podráždene odtláčala dotieravé myšlienky. Hnevala sa na Florrie, že jej do hlavy nasadila chrobáka.
"Ahoj," usmial sa Sirius na Stellu. "Všetko najlepšie k narodeninám. Dovolil som si kúpiť ti cukrovú vatu. Vraj by sa ti po nej mali snívať iba pekné sny," žmurkol na ňu.
"Ďakujem," pustila sa šťastná Stella do maškrtenia.
"A Sorayi som kúpil tak istú, tiež pre pekné sny," usmial sa a trochu pozornejšie sa jej prizrel.
"Tak ďakujem," zasmiala sa Soraya trochu nervózne a pozrela na dav ľudí. "Najskôr by sme sa mohli len prejsť a potom by sme rozhodli, kam pôjdeme."
"Môže byť."
"Stella! Čakaj! Nie že sa stratíš!"
"Ľúbim ťa," pobozkal ju Sirius. Na ústach pocítila sladkosť cukrovej vaty.
"Aj ja teba," šepla mu do ucha a objatí okolo drieku kráčali s davom. Soraya sa snažila zahnať chvíľkový nepríjemný pocit. Nikto to predsa nevie. Nepovedala to ani Florrie ani Caroline. Žeby Sirius tušil o jej zlých snoch? O tom, že sa niekedy v noci budí celá spotená, s divo bijúcim srdcom, zo snov plných malých detí, plačúcich, topiacich sa, umierajúcich a že potom nemôže zaspať?! Že vždy bojuje s túžbou dať si aspoň za pohárik niečoho tvrdšieho, aby na chvíľu zabudla a znovu mohla zaspať?! Trvá to už takmer dva roky. Odkedy prestala piť. Akoby sa zablokovala. Nie a nie sa pohnúť z miesta.
Kútikom oka pozrela na Siriusa. Použil na ňu legilimenciu? Ale prečo by to robil? Je pravda, že naliehal, aby mu prezradila, prečo máva kruhy pod očami, no nemohla sa odhodlať. Je to priskoro. Bude sa musieť zlepšiť v oklumencii.
"Ideme sem?" ukázala Stella polepeným prstami na vláčik.
"Môžeme," vydýchla Soraya s uľahčením. Bola rada, že jej niekto prerušil myšlienky.
NO FAJN, TINKU SOM TROCHU PODUSILA, MOŽE ČÍTAŤ ĎALEJ
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka246
15. 1.januára 2011 22:17
jeeeeeeej citam citam jak diva dalej
Napíš svoj komentár