pradú si v hmle trieštivých lámp,
počuť len sláky huslí čo sú cudzou poštou,
prachu aj šedi a desivých sámb.
Panelák dýcha dym zhorených nádejí,
uvíta slnko a dáva mu zbohom,
prehĺta horko aj hádky v kúpeľni,
hmýrenie ľudí - konzumným liehom.
Sivastý pohľad uprený v panorámach,
visí na ňom, lpie, túži ho zažiť,
životný údel su rána po ranách,
od tvorstva, čo nevie čo sú lazy.
Meravé paneláky nechcú dodýchať,
emócie ľudí zoberú im splýn,
vždy keď utiahnutý do víkendových chát,
doprianie ticha - pokoj od ich slín.
Meravé,
pukliny zväčšujúce,
....stratená tma sa zašíva v bránach, schodoch, výťahoch - kradne svetlo,
životy stagnujúce,
boľavé.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mirusia
15. 7.júla 2008 10:03
deprimujuce, ale krasne
2
vieš čo mám rada na Tvojich básnach? že to nie su také bláboly hlboke .. ale že si za každou jednou dokážem predstaviť konkrétny pocit. Že su mi proste strašne blízke
3
niekedy premyslam, ci su tvoje basne osobnou vypovedou, alebo sa dokazes od emocie versa odosobnit Lebo ak nie, niekedy budis dojem nesmierne smutneho cloveka A vidim , ze predosly koment hovori to ,co som spominala v predoslej basni Som rada, ze som sa v tvojej tvorbe nemylila Len tak dalej
Napíš svoj komentár