Dostal som priamo do huby,
rýmov pár a bez náhody,
od človeka, sotva meter,
čo pustil slovne hustý éter.

Tak hrdo som sa cítil,
kým slová nezačali kvapkať,
zrazu nervy na íl,
snúžka kostí na vňať.

Dostal som priamo do tlamy,
od živého beatboxu,
a vôbec som sa nebránil,
a nič nebolo od koxu.

Tak som hrdo zhasol,
po páľave slabík viet,
ľahko si ma spásol,
chlapec, tumor z cigariet.

 Báseň
Komentuj
 fotka
bambie  1. 6. 2008 03:02
konec
 fotka
althinka  1. 6. 2008 09:31
biedny pocit bliziaceho sa konca prospieva ti pisat po druhej hodine rannej
 fotka
sarah_whiteflower  8. 6. 2008 11:28
Vieš čo, na konci som ti chcela povedať, že to je hrozné Ale zachránil si to poslednou vetou a ja musím povedať, že ten koniec som nečakala ani náhodou a že mi to vyrazilo dych a dávam tejto básni preto kladné a dobré hodnotenie, pretože koniec bol mňami... vyslovená lahôdka



A ešte mierna pripomienka, pri ktorej som trochu vyskočila z kože... ak prekladáš z češtiny, tak si zober slovník Po slovensky "snůška" je totiž "znôška"
Napíš svoj komentár