rozostlaná posteľ,
guľa buldozérov.. ou,
čaká sa na odstrel.
V nej leží
každý,
tieň preži,
raz príde navždy.
Neprajníci bublocú,
klepocú im pokrievky,
stena kvietok z lotosu,
prikrýva tak poľahky.
V ňom prikrýty,
je raz každý,
už šlapú na päty?
ich zašlapni a navždy...
aj sporo odetý.
Sám si staviaš svoje steny,
sám tvoríš ich smernice,
sám ich držíš keď sú fény,
silnejšie sťa víchrice.
Sám si vyberáš materiál,
ktorý ti raz popadá,
tak sa obal miesto tehál,
trebárs kožou od hada.
Slizko prejdeš peśinkami,
lúčkami, či cestičkou,
neprajníci doštípaný,
na kríží a v rukách kov.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bestia999
1. 9.sept. 2008 18:21
zaujimave
Napíš svoj komentár