Dívam sa si na ruky. Sú iného. Tieto ruky nie sú moje. Moje ruky sú iné. Jemné, aké mala moja mama a zároveň drsné ako hlas otca. Otec, ten so mnou ostal. Vzadu. Chodím sa mu prihovárať. Vždy keď skončí zima, tak za ním kráčam aby som mu všetko povedal: Otec. Otec. Som tu! Vravím a ty počúvaš. Vždy mĺkvo a naveky hlboko.
-
Entalpia. Ja dávam, ty berieš a sme v pohode. Nič sa nám nemôže stať, lebo sme v pohode. Beží ti seriál ako máš rada. Nadarmo, ostávam ako tvoj bizón, večne neskrotne hrdo divý. Ty si ako moja stará mama. Pripomínaš ju. Ona mala také isté oči a dve rovanko silné ruky. Otvárala zaváraniny bez noža, len vlastnou silou. Mala oceľovú dlaň. A mala aj zvláštny cit pre počasie. Vedela to, čo ty nevieš. Nie si ako ona. Si len trochu horšia. No aj tak som tu a dávam. Ty berieš a sme v pohode. Nič sa nám nestane, lebo sme v pohode.
-
Deň za dňom je mesiac menší. Keď zmizne bude ideálny deň aby som to zasadil. Semeno. Semienko. Semiačko. Prvé, jediné, jedinečné.
-
Obdivne vložím medzi dva stromy strom vlastný.
Budem mu spievať stromček môj malý nezhasni.
-
To semiačko je zlé. Je cudzie. Ktosi mi ho dal a ja som ho nechcel. Strčil mi ho do rúk a povedal: Saď ho! Ho ho ho ho. Saď ho! Neberiem to. Neberiem to, nechcem to, lebo cítim, že je zlé. Je v ňom zlo. Vraví mi aby som sa zbavil všetkého čo ma ťaží. Nemôžem, lebo by zo mňa neostalo nič. Poznáš to? Nezostane z teba nič, keď zahodíš ťarchu. Si taký typ. Nemôžeš nikdy zasadiť semeno. Vyrástol by strom. Bezstarostný strom, ktorý by ťa zabil. V korune by bola sieť. Hompáľať sa môžu len tí čo nemajú ruksak. Ja chcem ruksak. Musím ho mať, inak by som nebol.
-
Kruhy mám rád. Dokonalé telesá. Milujem dokonalé telesá. Milujem slovo dokonalé. Dokonalé je dokonalé. Musí to byť. Dokonalé musí byť dokonalé, aby mohol nastať poriadok. Poriadok je kruh. Bez dotyku s čímkoľvek, úplne prázdny, iba pre mňa. Mesiac je deň za dňom väčší. Keď bude celý zase sa upokojím. Budem mať batoh, možno aj svoje ruky, možno budem sadiť aj keď sa vtedy nemá.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
naily
25. 4.apríla 2013 08:49
Po dočítaní sa vo mne rozhostil príjemný pocit úľavy
2
skvele. nezunovalo by sa mi tohto citat ani celu knihu. budem mu spievat stromcek moj maly nezhasni. jej!
4
@burn @silanova
knihu nevydám. som málo post-post-post moderný a teda odsúdený k večnému alter egovaniu na anonymných internetových portáloch...
ďakujem vám dámy
knihu nevydám. som málo post-post-post moderný a teda odsúdený k večnému alter egovaniu na anonymných internetových portáloch...
ďakujem vám dámy
5
to mi nerob, z 8 kníh čo chcem nemajú v knižnici ani jednu a ešte aj Ty !
6
zaujimave myslienky - a zaujimavo podane. "Nezostane z teba nič, keď zahodíš ťarchu." toto by som si mozno aj na ruku dal vytetovat, keby som nemal nic proti kerkam
8
neskutočne dobré. medzičasom som to prečítala už niekoľko krát a stále nemám dosť.
Napíš svoj komentár