o ktorý sa okamžite,
pusto opiera.
Mesto sĺz zostáva objavené,
zabúdať, snaha dávnych dní,
minulosť.. hodiny nenastavené,
znovu žiť päťrok posledný.
Srdce kus odpadu od preglejky,
v ktoré ide bleskom,
pusto potajomky.
Kríku tŕň zabodáva jemne,
ranky tu často nevidno,
údery, keď su však časté a umné,
zrazu je z ranky moridlo.
Srdce kus obalu cigariet,
kam si ide dymom,
pu(s)tovný kabaret.
Na obrus vylieva sa chlast,
nikomu nevadí,
veď v opojení slasť,
tu halí závady.
Srdce hrdzavý klinec,
stále sa zatĺka,
veď len ťať srdcia naprieč,
silová záruka.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
14. 5.mája 2008 16:01
Tento tvoj výtvor sa mi tiež mimoriadne páčil, pretože napriek tomu, že je tak strašne prešperkovaný a prekvetinkovaný, čo mi niekedy na tvojej tvorbe pôsobí rušivo, tak tu je to tak umne zapracované a keďže tá báseň je jedna z tých krátkych tvojich, a hlavne takých... ako by som to povedala, rýchle plynúcich, tak sa to tam priam pýta a veľmi hodí, takže chválim, tentoraz si to skĺbil mimoriadne dobre...
Napíš svoj komentár