Prehrabávam tonu starých básní,
útržky odkazov rôznych situácii,
podvedomie z toho živo blúzni,
a city podrobuje deratizácii.
...Rozhodol sa už pevne,
nebude vyberať stranu.
Vykročí pomaly k svahu,
a rovno dolu sa vrhne.
Príde až na kraj úpätia, ktoré je posiate krvou,
myšlienky hriešne uletia a zmiznú spoločne s dúhou....
Prehrabávam tonu starých básní,
cícerky slov, čo obmäkčia srdcia,
nanovo poznávam tisícky vášní,
strojčeky citov v strojovni vrčia.
...Opať sa otočím, no tieň ma stiahne,
stiahne ma a silou položí ma na zem,
na tieň sa zadívam, čo je však hlavné
že teň tieň na teba mení sa, viem...
Prehrabávam tonu starých básní,
hľadám tu jedinú patrónku poeta,
no tak vo mne tú túžbu zhasni,
lebo neskončím do leta...
...Ideme zas po tej ceste, prašnej ako život,
cesta za nami je tmavá, pred nami je živo.
V nohách nová krv sa nesie, nová čistá sila,
ľudia volajú ju Láska, malá ľudská víla....
Prehrabávam kopu starých drístov,
hľadám spomienky, ropný odpad myšlienok,
čakám kedy zavalí ma príkrov,
na hrob snežienky, večná mokraď do hĺbok.
Tak toto je jedna z vecí, čo sa mi od teba zase pre zmenu mimoriadne páčili Pretože som mala pocit, že každá tá "vybodkovaná" strofa je naozaj časťou nejakej starej básne, ale každá nejakej inej, a z inej životnej etapy, absolútne perfektne si v lyrickej básni spravil tými prechodmi epický dej, som si predstavila tvoju izbu, ako to všetko píšeš kedysi, a teraz skladáš dokopy z papierikov, zo zošitov zo školy, z lístočkov na autobusy a tak Normálne si ma dostal Ako určite by som mohla štylisticky niečo vyčítať, takisto ako mne by mohlo vyčítať xy ľudí, však nikto nie je dokonalý, ale táto báseň sa mi tak veľmi páčila, že ju svojou blbou kritikou nepoškvrním Proste dobrá práca Miloslav
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.