Často obracal si sa chrbtom, často bez schválov, často dostal si za to prútom, kosťou beztvárou. Bojoval si s tým dlho, hrbolom prv chcel si predísť, no vyšiel si na ne hrdo, zastal a ľahke je teraz neísť. Nestíhaš vnímať všetko, tak chrbát ako klopadlo, nič nehýbe sa viac hladko, ťa točí cudzie chápadlo. Vždy vytočí ťa do smerov, kam roky necheš ísť, priateľov máš sto párov, nie ty no chrbátik. Na papier čarbeš volanie o pomoc, na chrbat capneš, snáď príde kľudná noc. Po nociach chrbát, prepísal volanie: "Dobrý deň, som rád, že dlabať na vás je moje poslanie!" Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj