Často obracal si sa chrbtom,
často bez schválov,
často dostal si za to prútom,
kosťou beztvárou.

Bojoval si s tým dlho,
hrbolom prv chcel si predísť,
no vyšiel si na ne hrdo,
zastal a ľahke je teraz neísť.

Nestíhaš vnímať všetko,
tak chrbát ako klopadlo,
nič nehýbe sa viac hladko,
ťa točí cudzie chápadlo.

Vždy vytočí ťa do smerov,
kam roky necheš ísť,
priateľov máš sto párov,
nie ty no chrbátik.

Na papier čarbeš
volanie o pomoc,
na chrbat capneš,
snáď príde kľudná noc.

Po nociach chrbát,
prepísal volanie:
"Dobrý deň, som rád,
že dlabať na vás
je moje poslanie!"

 Báseň
Komentuj
 fotka
mixelle  18. 8. 2008 10:38
ehm som z teba chorá
 fotka
keuska  25. 8. 2008 12:26
posledna strofa zaklincovala
Napíš svoj komentár