Chýba mi... už teraz...

Kým nestrácaš jak džbán hlinený,
posledné kvapky vody,
kým nepúšťaš jak ľudské mlyny,
čriepky rozomletých lodí,


Spomienky v nich navždy zachované,
huslovým kľúčom zamknuté,
Už kilometre nabehané
s človekom, zrazu zavreté,

Kým neopadne jeden z kvetov
tvojej obľúbenej byliny,
kým opustený je celou čriedou,
zatiahnutý do cudziny,

Most postavený na pamätiach,
klády su naše činy,
nezničí pušný, ni hviezdny prach,
nezmizne výbuchom míny.

Kým neuvidíš ako sa rozpadá svet,
namiesto tliachania mŕtvo z trávy,
pozeráš na dvere, otvoru niet,
namiesto príchodov, ICQ správy,

Rieka čo plynie pod mostom,
kde splývajú čriepky lodí,
je večným nemým transportom,
čo životy berie, vodí.

Kým nestrácam blízkeho,
nekričím, nevážim,
keď postrádam niekoho,
chýba mi zakaždým.

Rieka čo plynie pod mostom,
možno vezme mi všetko raz,
veď do toku ďaľší vetchý strom,
vhodený bol a pod obraz.

Dovtedy nevieš čo v rukách máš,
dokedy hlúpo nestráčaš,
keď cítiš, že miznú ti zrazu esá,
... hranice volajú... bože plesám.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu