Ešte chvíľu sa prevaloval na starom presušenom madraci a hlasno zívol. „Sestra“ zakričal nie veľmi hlbokým a chrapľavým tónom. „Sestra kde si“... ona to vlastne vôbec nebola jeho sestra a on nemenej nebol jej brat ale oslovavali sa tak. Odkedy sa našli a ona ho prijala do svojho bytu ako chudáka z ulice. Bola schopná ho obskakovať, navariť mu aj oprať... on však musel priniesť peniaze. Z fušky, z brigády, z požičania a zase z fušky.
Vošla do izby a oprela sa stenu hned vedla dverí, vlastne len otvoru ktorý už nemal ani pánty. V tomto dome nikdy nevládla mužská ruka a tak sa o to nemal kto postarať. „No čo je?... Robota nič?.. Čo máš v pláne, mňa to už nebaví.“, riekla celkom pokojným tónom no bolo vidno, že to je len zásterka.
Vzpriamil sa na posteli a vystrúhal grimasu plnú beznádeje a hnusu k životu. „Vieš že to nejde... nikam ma nechcú ani do...“ zasekol sa a zahanbil sa, že ho nevzali ani ku krstnému na obyčajnú vedľajšiu pomocnú činnosť pri fúkaní skla. „... drevo k drevu patrí“ zmení ihneď myšleinku a uzavrie sa do seba.
Prečo tu, v meste plnom príležitostí, v meste ktoré má pre každého občana niečo nemôže nájsť robotu ktorá by ho napĺňala... napĺňala? Nie nie.. stačilo by nájsť prácu, obyčajnú prácu aby mohol niečo priniesť do toho čo volá domov.
„Vysťahujú nás...“ pokoj v hlase sa zmenil na chlad a slovíčko brat sa prestalo tisnúť na jazyk. „potrebujeme zaplatiť aspoň časť... inak nás vyhodia na ulicu a sem nasťahujú nejaký perspektívny študentský párik.“ On pozrel z okna a predstavil si, že na jar by sa už dalo žiť vonku ale myšlienky ihneď zahnal.
„Nemáme čo jesť.. načo aj veď keď nemáme kde bývať načo by sme jedli.. pomrieme tak či tak a ešte ako bedač.“ Ona nie a nie sa zastaviť. Sestra sa nadychovala a chŕlila jednu vetu za druhou. Predstavil si ju ako čínskeho draka, ktorý sa vlní nad obzorom a blčí ohňom. Mala pravdu no nedokázal ju viac počúvať. V rýchlosti sa postavil, obliekol si gate, vzal kľúče a za jej ustavičného bľabotania opustil silným buchnutím byt.
Vyrazil na ulicu kde už ho mala čakať tradičná štreka. Vydal sa po nej tak ako vždy no niečo dnes bolo predsa inak. Chcel skočiť do krčmy, streliť si panáka za zbytkové peniaze ako ich volal a možno sa ešte nechať pozvať na jeden od Starého Psa ako ho volal.
Kráčal a bol už takmer pri krčme, keď ho pochytila zvláštna myšlienka na niečo čo ešte nikdy neskúsil. Na jednú z vecí na ktorú sa nikdy neodvážil.
Vošiel do krčmy ktorá pripomínala klietku pre opice. Bol tam smrad, ležiaci ľuďia, posťahované obrusy a žlté steny. „Jeden pandrlák!“ zvolal a očami prebehol po pajzli. Zakusol si do pery... boli tu všetci a bol ich dátum. Robotníci z Dimitrovky a každý z nich stískal už minimálne piate pol deco. Hovadá, prebehlo mu uzlíkmi a stisol silnejsšie svoj malý poklad ktorý mu mal zaručiť odvahu. Zarábajú ako svine... keď si môžu dovoliť piť, môžu si dovoliť aj vypomôcť mi v biede, aj keď proti svojej vôli.
Vedel kedy dostávajú výplatu. Sám tam kedysi robil no vyhodili ho potom ako nezvládol kontrolovať sklady s HCl. Museli kvôli nemu vypustiť celé zelené jazierko a vyhnať labute, no on za to aj tak nemohol... ta hlúpa technika začala štrajkovať a prehriala reaktor.. ten ohrial nádoby... tie ohriali HCl a o chvíľu sa už prehriata vylievala kade tade... dvaja ranení a jedna mŕtva labuť, dobrá bilancia.. Načo je na tomto svete, keď je tak neschopný, opäť mu drása mozočkom. Ako šváb.. nie ešte aj šváb a hovnivál majú svoj cieľ. Šváb porodiť potomkov a hovnivál odgúlať si svoj majetok. Aký cieľ má on? Smrť? Plný žalúdok? Peniaze pre sestru aby držala ústa a on mohol zase dlho spávať.
Jeden z robotníkov výchádza. Je dostatočne zničený, na padrť, na úplné robotnícke poleno. Zasvrbia ho ruky a pocíti v nich silu. Ak už na svete nevie nič, týmto si je istý... stisk a úder má od chrbta dobrý každý. Aha už zachádza za roh k tej tmavej chodbičke medzi panelákmi. Zo päť krokov behom. On sa otáča. Pohľad na zem a kameň. Pohľad do tupých opitých očí. Kameň v ruke. Sekunda napätia a zhrozenie v tvári robotníka. Vymrštenie sa a úder kameňom do spánku. Prečo sa otočil? Prečo sa otočil? Ďaľší úder. Knockout. Úder. Prečo sa otočil. Úder a posledný nádych. Nemože si dovoliť ísť do väzenia... veď sestra by sama neprežila. Zdvihne hlavu a otáča sa dokola, ako veverička ktorá si ide brať svoj oriešok. Načiahne sa do bundy, snažiac sa odfiltrovať rozmliaždenu hlavu a vyberá... „Do riti“ ozve sa nahlas. „36 korún“... „Do riti“ ozve sa opäť nahlas ale z inej strany. Ani si neuvedomí, a poblíž stojí ďaľší Dimitrij z dimitrovky. „Do riti, čo si to spravil ty prípad“ Neváha ani sekundu, otáča sa a... osud je jasný v sekunde. Brat predsa sestru zradiť nemôže.. keď začal, musí skončiť a potom si zas môže hľadať prácu. Teraz musí vydržať a vyplatiť byt. Bum.. jeden úder. Viac netreba. Pád k zemi a okamžitý exitus. Prečo je to také jednoduché. Rýchly pohyb a peňaženka tróni v rukách. Je nečakane plná. Plná päťstoviek ktoré voňajú novotou. V duši mu na chvíľu zavládne nebeský pokoj. Tak jednoducho zarobiť toľko peňazí, tak ľahko si spraviť lepší osud. Venuje ešte jeden pohľad prázdnym očiam robotníkov a odvráti sa. Vyhasol ľudský život len preto aby prežil iný. Veď je to prirodzené. Hlava nepripúšťa žiadnu vinu. Už neprosil o zľutovanie ani seba ani Boha. Načo?... Už mu aj tak neodpustí a on to ani nechce... veď ho okašlal už keď sa narodil ako úplné nemehlo. So sestrou majú opäť na čas pokoj a tí robotníci... v Dimitrovke spravia nábor a za pár dní už skutočne nebudú nikomu chýbať. Očista je dokonaná a on sa chvíľu necíti ako šváb, ako hovnivál... našiel svoj cieľ... cieľ vykonávať dnes bežné veci, no predsa trochu inak
Tak aby zapadol do jedného z príbehov okrajovej Bratislavy... kde všade sú tí hovniváli a švábi
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Ja by som k tomu asi povedala úplny opak ako Sarah... mne sa úvod páčil úplne najviac, obrazy boli dobré, gramatické veci a interpunkciu neriešim, dá sa to tam domyslieť... ale vadil mi opis toho útoku, ja som nechápala, čo presne sa tam deje...
ale celkový dojem to na mňa urobilo dobrý, len... ja neviem, nemám rada úplné zvraty, asi by sa mi to viac páčilo, keby nikto nezomrel
ale celkový dojem to na mňa urobilo dobrý, len... ja neviem, nemám rada úplné zvraty, asi by sa mi to viac páčilo, keby nikto nezomrel
3
Zaujimave, v podstate suhlasim s 2 az na tie zabitia, tie tam sli vyzera to az realne ked to clovek cita..
4
Mna desi ze v tebe asi drieme skryty asocial a psychopat ... ale nie, je to vyborne ... aj ked v poezii si viac doma, vidiet ze aj v proze nestracas svoj styl Literatura si ta nasla Treba len viac pisat a vycibrit to ... vypisat sa na vrchol ... ten autorsky
Napíš svoj komentár
Keby som mala v hlave takýto dobrý nápad, tak byť tebou, aj lepšie rozčlením text. Snažím sa viac vyzdvihnúť určité veci, ktoré si nechal ležať takpovediac nepovšimnuté a stratili svoj efekt. Jednotlivé najdôležitejšie slová by som oddelila do odstavcov. Stačí jedno slovo do jedného riadka, aby si každý všimol, čo v texte najviac graduje.
A inak ako vravím, dokonalý nápad, ten sa mi veľmi páčil. Vo všeobecnosti sa to aj čítalo dobre, teda až na to, že tam bol pre mňa zdĺhavý začiatok, ktorý sa do takéhoto typu poviedky proste vôbec nehodí. Ale klobúk dole pred tým, čo si vytvoril, príbeh, z ktorého až striasa, taký je reálny