Žiarenie gama splašene obletelo planétu, ostnatá fáma, o tom že nádej nie je tu. Pohyby častíc, rozbitá stá nerovnováha, tých rokov tisíc, čo schne aj vždy vyschnutá vlaha. Obete tirákov, vstúpili naivne na prechod, škrupinky burákov, puknuté, rozprášené do vôd. Obete tirákov, vkročili do slepej ulice, spojení prísavkou, spomienky zaprášia police. Niečo sa stalo, niečo pohltila zmena, niečo ostalo, no nádej... nemie ako mrena. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj
neviem či jej celkom rozumiem