Žiarenie gama
splašene obletelo planétu,
ostnatá fáma,
o tom že nádej nie je tu.

Pohyby častíc,
rozbitá stá nerovnováha,
tých rokov tisíc,
čo schne aj vždy vyschnutá vlaha.

Obete tirákov,
vstúpili naivne na prechod,
škrupinky burákov,
puknuté, rozprášené do vôd.

Obete tirákov,
vkročili do slepej ulice,
spojení prísavkou,
spomienky zaprášia police.

Niečo sa stalo,
niečo pohltila zmena,
niečo ostalo,
no nádej... nemie ako mrena.

 Báseň
Komentuj
 fotka
mixelle  17. 9. 2008 14:11
asi prvá tvoja básen ,ktorá sa ma nedotkla..

neviem či jej celkom rozumiem
 fotka
keuska  17. 9. 2008 15:00
uplne presne to iste pocitujem, co mixelle...
Napíš svoj komentár