pod ktorými často len tlmené vzdychy
a po ihlách rozumov krvavé vpichy,
vydýchané, vytetované sú na hrudi.
Odpočívať v pokoji,
to je to jediné kam ma vedú,
to je to jediné biele woodoo,
čo má ma napojiť.
Odpočítavať v príboji
každučkú stotinu,
každú prkotinu,
čo ich vieru nakrojí.
Je mi už zima, TU v neistote,
nie je tu mama, však cítim magmu.
Je mi až ťažko, TU v neistote,
snáď dá sa fľaškou rozbiť dogmu.
Lačno načúvam príkladom nadľudí....
polezú zo mňa len híky a vzdychy,
podporím všetky ich odborné vpichy,
k vedomiu, čo staré vedomie nahradí.
Príjmam len striktne slušné návrhy.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
natalie666
2. 12.decembra 2008 18:03
dobreeee
3
Niektore slova ma tam trosku rusili...napr. magmu, prkotinu, nakroji...ale inak dobre.. fajn myslienka...pacilo sa mi to...
4
už som od teba čítala aj lepšie veci ale zase raz to má niečo do seba, super! a čo by som ti... jaj viem, spravím si reklamu na jeden svoj blog, ak by sa ti chcelo, lebo podľa mňa ten posledný sa mi vydaril Okej, koniec platenej reklamy, teším sa, keď sa zase dokopem do toho, aby som od teba prečítala niečo ďalšie
5
niektorí ľudia tak túžia po svetle, až si neuvedomujú, že by ich natoľko oslepilo až by nevideli úplne. ale to len na margo nadpisu, takého totok mi evokujúceh a blog sa mi páčil. už "samozrejme"
Napíš svoj komentár