Gestapo na čas, zahralo čardáš ťažkým gulometom,
odbilo polnoc, keď mal byť ešte ranný deň,
prišlo a zobralo myslienky ďeťom,
nikto sa nedíval, predsa len.

Nikto nepočúval,
milenec, nestŕažil si čas,
prišli a ukradli zo srdca val,
nechali len krv zo starých spomienkových čiaš.

Pracovné tábory naberú plnosti,
časové gestapo, vie kedy udrieť,
vždy vtedy, keď človek podľahne vernosti,
a zrazu ktosi spokojnosti porozpletá sieť.

Tak si ho odvedú priamo tam do pekla,
uzatvoria ho samého do seba samého,
už sa ho láska dávno zriekla,
tak zrazu márne hľadá známeho,

Nastane však deň...
Keď gestapo stratí moc...
bude vrhať slnko tieň..
a mesiac osvetlovať noc...
vtedy premenia sa náreky milencov,
na milosť.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  21. 1. 2008 10:41
Tak táto báseň bola naozaj výrečná a strašne sa mi páčilo, že nebola taká pesimistická, ako som na začiatku čakala. Bola síce smutná, a máš na to samozrejme aj tisíc dôvodov (ja teraz v ďalších dňoch radše písať nebudem vôbec, pretože by to aj tak nikto nečítal , ale na druhej strane sa v nej zračila nádej a to všetko... a to ani nehovorím o tom, že bola mimoriadne dobrá, jednoduchá a napriek tomu fakt kvalitná... zase raz jedna z najlepších tvojich rozhodne...



Btw už mimo tejto básničky, vždy vieš, že tu budem pre teba, nech sa deje čokoľvek... takže sa na mňa môžeš obrátiť... mám ťa moc rada
2 
fotka
althinka  22. 1. 2008 08:08
akukolvek citovu zlozku mojho komentu vynecham, myslim , ze s akymi pocitmi si pisal vies ty sam Chcem iba povedat , ze toto je asi jedna z prvych tvojich basni co sa mi pacila Je kvalitna ... nie preto , ze si sa citlivo pohral so slovami, ale po prvy raz mam pocit, ze si svetu cosi naozaj povedal a tvoja myslienka ma aj patricnu hlbku ... nice
Napíš svoj komentár