Invázny druh.

Invázna ako agát,
prepadá po ceste tŕňovej,
nedopraje mi sabat,
otrokom ženy štyristej.

Uviaznutý v rebríku,
opretom v záhone obrých astier,
vychutnávam si po sŕku,
nádej, uhlík vyhasnutých vatier.

Uviaznutý hore na povale
domu bez striech a poschodí,
robím si stavy celkom stále,
nádej, záchranné člny na lodi.

Uviaznutý v bezvodej vani,
kúpelne čo mala byť toaletou,
topím sa v bezodnej báni,
nádejou, zhasnutou cigaretou.

Uviaznutý vo vláknach,
tie tkal som predsa sám,
stý krát ten istý padák,
materiál: porcelán.

Invázna ako agát,
ďaľšia v poradí,
ktorú dnes túžim hľadať,
zvyk ma nezradí.

Veď tak ako dnes,
tak celým životom,
čuchám a snorím ako pes,
hrabem pod polotom... nesprávnym.

Spravím sa asi bezprávnym.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu