prestalo mi kvapkať na karbid.
Pristávacie klapky zadrieme,
zadriemem začnem sa ladiť.
Etiketa nedovolí podkĺznuť
v dávku neslušností,
ktorá rozhádzaná na ortuť,
spája a napája kosti.
Smejem sa hlúpo do zrkadla...
a stále v ňom nevidím odraz,
nevinná obeť porekadla??
hlupák sa pretvorí v obraz.
Prešujem zo seba črepy fantázie,
pašujem do seba malú zodpovednosť,
nemôžu spolu dve grácie,
zohyzdiť jednu prázdnu miestnosť.
Smejem sa hlúpo do hladiny vody,
vidím v nej stovky životov,
členovia klubu okolnosti zhody,
sú vždy osobnou pechotou.
Vypínam systém,
kvapkanie sa rozbieha,
do noci poéziu šialenu šepnem,
celé ja na mńa hĺbkou sa spolieha.
A kométa obieha a obieha...
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
keuska
25. 8.augusta 2008 12:29
tato sa mi paci ale naozaj velmi velmi velmi
2
paci ale nepochopila som asi je to niecim velmi osobne autorovi
3
takze verim, ze vyjadrit pocit vies prostrednictvom poezie Ale ako vravi Keuska, genius v kratkych vystiznych komentoch ... paci sa mi to! Aj hviezdicku dam A tie gracie si overim, ci chapem
Napíš svoj komentár