Lovíš. Tým dotýkaš sa mojich lovíšť. Nie na bojlís, lež na Bayleis. Rajský had, čo si zožral chvost. Malý skrat, kat čo zbúral most. Lovíš. Tým odbíjaš mi korisť. Nie ryby, tých sa predsa bojíš. Ony ťa vydzobú, drobizg. Adamov syn, čo otrhal už tisíč jabĺk, Veterný mlyn, čo mení pokoj a mier na hluk. Lovíš. Ponad skalný previs, orol kráľ, či kráľ krýs? Obete vedú ťa na lys. Tak sa vezieš v kolovrátku, kym sa tvoje telo v zmätku, nepovesí na oprátku. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj