Keď nemaš miesto. Strácaš svetlá.
V istom priestore nestoj.. miháš gestá.
Keď nemáš tvár čo obnovila heslá.
V istom priestore nestoj... valkáš z cesta.

Keď necítiš bolesť. Divíš sa trápeniu.
V istom priestore nestoj... doplatíš na krv.
Keď nemáš čo stratiť, veď sila k mámeniu,
v istom priestore nestoj... radšej kaj sa prv.

Keď zrazu máš pocit. Keď zrazu veríš v nebo.
V istom priesore nestoj... radšej skús sa skloniť,
Keď v istom momente moci, nemožeš lebo...
Neuver nikdy ľahko chápajúcej moci... radšej úder stlmiť.

Keď vidíš lásku a zrazu kričíš, "Kde to?"
V istom priestore nestoj... nikdy nedovol si spať.
Keď už sa presvedčíš smutne v to mýto,
tak aspoň nemo stránky kalendára zmláť.

Keď cítiš viac, než kedy človek cítil,
V istom priestore nestoj... kričim bláznivo.
Keď už máš pocit že si sa v toto zblížil,
nezabudni.. nezabudni na zadné murivo.

Keď krivdu máš... snaž sa o neba stať,
V istom priestore nestoj bo bolesť má tromfy.
Keď pregĺgaš, nestrať si seba snáď,
V istom priestore nestoj, zbavený vojny.

Keď zlosť, tak ticho nech si čupí,
V istom priestore nestoj ostávaš hlúpi,
Keď sila nepride naspäť ako vtedy si skúpi,
V istom priestore nestoj... trahať budú radi ťa supy.

No lúče slnka ohreju ti vždycky tvár,
v istom priestore zastav, nepripusti mraky
a po pohrebe vždycky býva kar,
tak v istom priestore zastav, pripusti zázraky.

No kotúč slnka predeluje tmu a zore,
v istom priestore zastav a pozri sa ta,
a po strate vždy nájdeš nové dvere,
tak v nich zas zastav, cesta kľukatá.

 Blog
Komentuj
 fotka
3kitty3  18. 1. 2008 08:40
pekna myslienka ..
 fotka
sarah_whiteflower  18. 1. 2008 09:59
Pekná myšlienka, múdra myšlienka, pravdivá myšlienka, šialene smutná myšlienka. A čo viac mám na to povedať? Možno len: kiežby si nikdy nič podobné nenapísal. Možno by to tak bolo lepšie, ale neviem. Tie smutné básne majú veľa do seba, ale logicky rozosievajú okolo seba jednu vec, a to smútok... občas skutočne veľký...
Napíš svoj komentár