Kút

z droždia
modelujem drozda.

v kuchyni je chlad,
prázdna žiarovka šumí -
odvápňovač nánosov,
spomienky čo zažrali sa pod nechty,
ako zubný kaz sú plné.

neskôr to bolí,
asi sme to neumrtvili,
dostatočne neschovali
do najhlbšej stoličky.

z droždia
zobák, krídlo, oko, chvost a
drozdie utešené sídlo, hniezdo,
teplý hvozd.

človek sa vyparil,
voda z bubľotavých hrncov,
čo iba sama pre seba tají var,
tak aby nikoho nerušila.

na lyžičkách,
stopy po ľudskom dychu,
patrí mu miesto pod stolom,
kde skrývajú sa omrvinky,
prahmota všetkého, čo kuchyni je vlastné
a jediný kút,

kde človek s kolenami pri brade myslí na sýkorky
zo šedých zimných výklenkov.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu