že môj pocit, môže byť len pocit,
a pravda, môže vždy byť iná.
Na čo sa človek má spoľahnúť,
keď Bohom, sa dávno máli,
vravieť viac, ako vravia ich sochy?
Tak poďte,
len trochu sa pozrieme,
načrieme do útrob koňa.
Keď v koni
niečo nájdeme,
budeme víťazi do dňa.
Tak poďte,
veď stačí trošíčku,
ohlodať zopár dosák,
kadidlo k nozdrám mu priložiť,
či vo vnútri nečíha podraz.
Neveriť? To predsa môžete,
neverím dávno ani ja vám.
Ticho je vo vzduchu zlovestné,
a každý symbol, môźe byť klam.
Zatnem tu mečom, do nohy drevenej
uvidím sám, či som pravdu mal,
zastaviť ťažko ma spoločne môžete,
som kňaž, Apollón je môj jediný pán.
A skôr,
než dvíham povyše ramena meč,
had vrah,
mi skúša synov odvliecť.
Môj krik,
och Apollón, spas život môj,
zostáva výkrikom,
sám som si zlom.
Mohol som mlčať,
a veriť v dobro Božích právd.
Aj tak by som zhynul a
trpel ešte viac.
Umieram hrdinsky,
v rukách Boha - Hada,
zatiaľ čo zajtra
(pod tieňom nepriateľa)
budú sa vaše ostatky váľať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
4. 1.januára 2011 21:46
toto ma zaujalo pekné
Napíš svoj komentár