sledujem lastovičky,
ich nekončiaci kankán,
úkryt je maličký.
Obsadil som lavičku,
malý kútik, moja pôda,
zoólogia v malíčku,
a z oblakov padá voda.
Tak sledujem lastovičky,
nie som tu však prítomný,
vyhnali mi celkom z výšky,
všetko v čom som výkonný.
Vyhnali to lopingami,
ktoré sťa hypnotizér,
z mozgu, maslo s topinkami,
v duši večný, voľný mier.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Sarah nesuhlasim, keby tam nebola posledna strofa, bol by to romanticky prvoplanovy gyc. Takto je to perfektne.
Napíš svoj komentár
sledujem lastovičky,
ich nekončiaci kankán,
úkryt je maličký." - tak strašne krásna strofa a ty to tak zabiješ posledným veršom, ktorý sa k tomu nehodí a sprzní to
To je asi jediná výhrada ku tejto básničke, je príjemná, pôsobí optimisticky, je to iné, ako zvykneš písať, ale už si aj takéto napísal a ide ti samozrejme aj toto dobre... takže no chválim Až na tú štvrtú vetu v prvej strofe