stúpa duch vody,
vidím ho a cítim aj tú soľ,
tam ju varím.
nad hlavou siločiary
kde mama vešia mokré,
voňavé kusy môjho ja,
bojím sa ich dotknúť.
na spoločnú fotku
musím v saku
všetci musia vedieť,
som už veľký.
na mokrej dlážke
na nohách cítim žmolky,
akosi klzká
dnešná podlaha.
dávam si z tváre
dole hrdzobradu,
v zrkadle vidím
nosdierky stiahnuté,
strach z oči, pud nemej tváre,
výraz nevraví.
tri vrásky mám od narodenia
a veľa chvenia prináša zemetrasenie,
kachličky v kúpeľni padajú.
šporivka v blikotiku
zbesilo do taktu
tlčie ako srdce.
V krku sa schová,
ostane stáť.
Nečujno, neprezraditeľne,
nech nikto nič nevidí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár