Priestor, čo potrebuješ, na každý nádych, na slabiky a tvoje údery, citový či jazykový crash, a ja ti neverím. Zo strachu a predstavy, že vodopád váhavý, povedľa nedošpliecha, no mne rovno do hlavy. Nie si mrcha, nie si prchká, ľadu sprcha, kryštál mrská. Ratrak hľadajúci osobu, v zásype snehu špinavého, Kartár krívajúci pre slohu, je Osud, či Boh žitia jeho. Diktuješ si život, bez múk a bez kapustových hláv, diktuješ si clivo, bez bŕk a bez.... želám krásny stav. Báseň 5 0 0 0 0 Komentuj