chrobáčik akýsi sadá mi na múzu,
padá mi ohorok, pocítim des,
chrobáčik akýsi vychýli ma z kurzu.
Desať stromov v rade,
posledný je topoľ,
namiesto rúk krídla,
už je zo mňa sokol.
Fúka mi na nohy studená vlna,
chrobáčik akýsi prechádza displejom,
krvou mi vyráža dymová clona,
chrobáčik akýsi blúdi tu s bezcieľom.
Desať kríkov v šíku,
posledná je ruža,
plutva strieda ruku,
už je zo mňa mrôža.
Chladno je v tmavom priestore,
chrobáčik akýsi ostáva stáť,
envirosrdce je v pozore,
chrobáčik prežíva poslednú stať.
Desať kvetov v riadku,
posledná je astra,
pokožku mám hladkú,
už je zo mňa kobra.
Som pripravený odísť,
chrobáčik akýsi, v tom čierny mrak,
tísíc do neba schodíšť,
chrobáčik akýsi, je z teba fľak.
Desať riek si tečie,
posledná je Váh,
už sa nepovlečie,
už je zo mňa vrah.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Napríklad spojenie "skyprená pôda - kobra" by znelo viac rýmovato, aj keď aj to je pritiahnuté za vlasy, ja viem, ale dnes mi to nejako mimoriadne dobre fakt nerýmuje
Ale čo som to chcela... jaj viem viem... že proste ten nápad je super, ako sa to strieda, proste dobre si to urobil.. keby si tam bol vychytal tých pár múch, tak poviem, že to je to najlepšie, čo som od teba za pár posledných týždňov čítala, ale takto iba môžem poznamenať, že je to dobré
Howgh, dohovorila som!