Ja v ňom sedí predsa len, aj keď po kvapkách.
Sedím v svätostánku nevinného cestovania,
ktoré tak hlúpo niekedy sa blíži k fáze milovania.
Stretol som ju hádam prvý krát... neexistuje.
Stál som tam a lístok večných rád... ticho zvestuje.
Stretol som ju hádam iba tak... nemá prečo byť.
Stretol som ju bádam ako vták... deti chce uživiť.
Nočák stanica smer zem.... snáď Karlovka.
Tam vystúpila ako tieň... nemala čo riecť.
Ja snažil som sa odťať peň... v rukách krv od pliec.
Ja nechcel som mať hlúpy sen....naše telá budú piecť.
Spoznal som ju ako prízrak... netuším jej meno.
Snažil som sa ju aj získať... načo hladať chyby.
Bojoval som tvrdo v zázrak... teraz čakám veno.
U mňa hráš na opravený zvon.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
24. 1.januára 2008 10:50
Veľmi dobre napísané, nato, že viem, v akom stave to bolo písané a vôbec, tak v každom prípade to je veľmi slušné... a to už nehovorím o tom, že aj obsah je veľmi výrečný, takéto epické básne ja velice že môžem... a hádam teda to veno príde, koniec koncov, Bratislava a Karlovka zas nie sú až také veľké.
Napíš svoj komentár