z tej pokazenej vody,
neviem čo to asi,
nedáva to plody.
Neprestáva kvapkať,
kohútik čo nekikiríka,
a tá podivná vňať,
rozmerom sa kruto vymyká.
Korene má hlboko,
kdesi v slepom čreve,
rastie si a na oko,
je krotká sťa žriebä.
Neprestáva kvapkať,
z deravých oblakov pary,
rastlinná priepasť,
vnútrajškom splašene víri.
No tak sa jej odovzdám,
veď čo už sa len môźe stať,
roztrhne ma? nie hádam,
roztiahnem sa ako had.
Spravil som chybu osudovú,
nebola to rastlina,
to ktosi zasial do mńa zlobu,
čo praskla ako bublina.
Spravil som chybu,
chybu nie jedinú,
nitky sa hýbu,
ja ich neriadim...
ja mám len vinu,
vinu snáď bezcennú,
v svedomí ryhu,
že som sa podriadil.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kemuro
7. 7.júla 2008 23:36
pri teplom čreve,ktoré som si dosadil omylom som sa už začínal usmievať a pri poslednej vete som nadobudol stratený pocit radosti z funkčnej nefunkčnosti
2
mala som chut napisat , ze to iba klicil pocit viny ale nevedela som preco si ho mal ... mozno ta podnietilo kynozenie tej buriny v horskom parku, to bude ono ... na tom kemurovom teplom creve som sa zasmiala aj ja inac, zaujimavo ponata basen , a zas tam kazdy moze najst co mu vyhovuje ba aj sam seba
4
Je to pekne Nezmozem sa na nejaku obsirnu kritiku dneska uz som vycerpany. Lubi sa mi to, zanecha to dojem a pocit je to take jednoduche a uderne.
Napíš svoj komentár