Po výdatnej kapustnici sa rozhodol okupovať nakrátko ostrihanú slečnu. Jeho spolužiačka ešte odniekiaľ zo strednej sa opierala o stenu a hľadala kontakt v pohári s punčom. Tri pomaranče točila vo víroch zmesí vína a rumu, a celkom koncentrovaná do seba hľadala vo vznikajúcich výjavoch svoju budúcnosť. Mihóčovi bolo jasné, že ľahšia obeť sa v miestnosti zatiaľ nenachádza. Nebolo mu zaťažko nahodiť neutrálny úsmev, napraviť uzol kravaty a zo zubov vybrať posledné kúsky kapusty. Vždy keď sa takto upravil prišiel si strašne šmrncovný. Aj teraz sa tak cítil. Elegantný a dobre tvarovaný rázne vykročil smerom k mladej žene, aby ešte tesne predtým aktivoval celé to mužské vyžarovanie o ktorom prečítal desiatku výdatných kníh.
Slečna s ofinou bola už takmer na dostrel jeho slov keď si uvedomil, že v miestnosti je Ona. Krásna brunetka s perlou na krku sa nevinne prechádzala medzi hosťami a po pánoch naivne rozdávala svoje úsmevy. Vždy keď ju niekto pristavil, nežne štebotala, stískala perlu medzi ukazovákom a palcom a škrabala opätkom do zeme. Tá jej citlivá nervozita rozbúrila v Mihóčovi obrovskú vlnu čohosi, čo by nedovolil pripísať k vzrušeniu. Slovo vzrušenie sa mu zdalo priveľmi prízemné, no na druhej strane pre ten ušľachtilý cit ozaj nevedel nájsť významnejšie slovo. V myšlienkach opustil predstavu bývalej spolužiačky a rázne vykročil smerom k Perle. Vedel, že bude mať jedinú príležitosť a rovnako vedel, že ju musí využiť.
Bol by to celkom isto úplne iný večer, keby tú príležitosť naozaj využil, vlastne keby ju vôbec mal. V spleti tiel mu však Perla čoskoro vykĺzla a v útrobách silvestrovského večierku sa stratila ako ihla medzi špendlíkmi. Keď ju v ten večer uvidel po druhý krát, bola už prinajmenšom zdvojená. Jeho mužská sila mu síce vravela, aby ju okamžite kontaktoval, no posadnutý opitým úsudkom zvolil radšej sebaľútostný mód. Ďalšie nasávanie a vytrvalú diskusiu s imaginárnym partnerom.
Vodka, ktorú načal z dlhej chvíle čakania na svoju Perlu bola už teplá. Z roztopaše si do nej sypal soľ a vždy keď zodvihol pohár k ústam, zaujúkal čosi s vlastnými slzami, ktoré stráca a prilieva. Tento ceremoniál vykonával tak dlho, až naozaj padol na zem a seriózne sa rozplakal. Vlastne ani nevedel prečo. Perla už bola v cudzích rukách, on rozbitý na šrot a po spolužiačke zo strednej ostal iba nedopitý punč. Úzkosť akú pociťoval v ten silvestrovský večer mu vyrážala do krku. Nevedel či je mu naozaj zle, alebo je v ten večer len prehnane precitlivený.
Ráno sa prebral svieži. Veci mal zložené na stoličke v poradí ako ich vyzleikal. Robieval to ta tak vždy. Ohmatal si tvár a v kútiku nahmatal zaschnutú krv. Okamžite sa rozpomenul ako sa v liehovom opojení pustil päsťami do akéhosi riaditeľa útulku len preto, že ho nechcel prijať na noc do núdzovej opatery. Spomenul si aj na to, ako ho následne dvaja holohlaví čašníci odniesli von a... boli by mu aj dali pokoj, keby ich neprovokoval narážkami na ich roztúžené matky. Spomenul si na všetko. Aj na Perlu.
Zahryzol si do pery. Včera sa vlastne nič nestalo. Včera vlastne nič nezažil. Zažil len seba, kapustnicu, pár myšlienok a túžbu. Strašne málo na to aby sa to vôbec dalo označiť niečím. Bol to večer ako každý iný, možno horší a to napriek tomu že mal patriť iba jemu. Bol to posledný večer v roku, ktorý si mohol niečo dokázať. Nedokázal nič. Mihóč sa zasnene zadíval do pásikavej tapety, naprázdno preglgol a námatkovo odtiahol kúsok závesu aby pustil dovnútra trochu novoročného slnka. Rýchlo zo seba striasol pochybnosti a odišiel robiť prvé raňajky ďalších šancí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár