s Lacom pred palácom, glogy z fľaše o to ľahšie čím viac navravíme do vetra. kúsok od hlavného námestia, pivozofia o živote, pumpa v srdci, voda v bote, deravé perspektívy generácie Té, „Tí čo nezažili.“ Laco, všetky transcendentné sily, vyzýva, prežíva, zívam. nafúknutá bublina májového piva, balada na PRÍVAL MOŽNOSTÍ. sme kolónia strnulých schránky sa vyduli, Laco sa vyzúril, na fontáne spontánne akoby nikdy predtým nebol na malej. monológ ako Boh, okrajový záujem prísediacich, sa mračí, prihŕňa sem dážď, každý zvlášť odíde na vlastný koniec. generácia bezdom-oviec v najčistejších perinách, identity hľadajúce hriech a krach, len aby nás vytrhli, z nudy NEKONEČNÝCH MOŽNOSTÍ. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj