s Lacom pred palácom,
glogy z fľaše o to ľahšie
čím viac navravíme do vetra.

kúsok od hlavného námestia,
pivozofia o živote,
pumpa v srdci, voda v bote,
deravé perspektívy generácie Té,
„Tí čo nezažili.“

Laco,
všetky transcendentné sily,
vyzýva, prežíva,
zívam.

nafúknutá bublina
májového piva,
balada na PRÍVAL MOŽNOSTÍ.

sme kolónia strnulých
schránky sa vyduli,
Laco sa vyzúril,
na fontáne spontánne
akoby nikdy predtým
nebol na malej.

monológ
ako Boh,
okrajový záujem prísediacich,
sa mračí,
prihŕňa sem dážď,
každý zvlášť odíde na vlastný koniec.

generácia bezdom-oviec
v najčistejších perinách,
identity hľadajúce hriech a krach,
len aby nás vytrhli,
z nudy NEKONEČNÝCH MOŽNOSTÍ.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár