zo zimnej hliny som vykreoval odkaz,
pre odľahlé civilizácie -nové varianty.

všetko,
čo akosi nestíhame naplniť,
zhmotnil som na chodník,
vedľa centra pre súčasnú vedu.

trinásť ukričaných škorcov
nedalo mi pokoj,
cítili,
snáď zrádzam čosi vlastné.

odchádzal som spokojný,
veril - konám správne,
nadchol som sa pre vec,
spravil prvý krok.

fantázia myšlienok,
čo všetko sa tam dalo...,
vyžobrala spánok,
privodila skrat.

vlastizrada spálila mi brucho,
oziabala prsty,
chcel som to vziať späť,

na jeseň som zabudol,
všetky svoje chyby,
odkaz v hline zľudovel,
doteraz stojí

na kráľovej holi
strom
a nelení.

vesmír začal závidieť,
čo ešte stále máme,
"to ste pritom dlho"
- vravel invázne.

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  13. 1. 2012 10:52
nemám nič vecné. (možno len, že vo mne skrsla výčitka voči sebe)

iba reagujem, aby si to (/ťa) snáď ľudia ľahšie všimli.
Napíš svoj komentár