neriadi osudy,
sem tam si berie beštialne život,
pod rúškou náhody.
Voda len mlčky sa prizerá,
bezmocne topí ľudí,
breh, krok a skok do jazera,
náhoda prúdi.
Lesy sa bezducho kývu
a dávajú život,
a potom v blesku v mihu,
zase berú si ho.
Slnko len len zubato kráča,
od obzoru k obzoru,
človek a jeho práca,
ohňom sa premení na moru.
Pôsobia si faktory,
na úbohosť existencie,
melú, robia krátery
s účinkami detergencie.
Bieda,
ale fakty vytrvalo vravia svoje,
prvá trieda - číslo jedna - človek drží oje.
Pán tvorstva, čo nič nedá,
nasýti sa karmou prírody,
Pán zverstiev, život predá,
pľače, keď príroda ho vyhodí.
Pán Zeme, človek nesmrteľný druh,
vymazáva z mapy sveta,
guľa má už pruh...
vyhasína cigareta.
Stružka dymu,
zostarnutá tvár...
nie je cesta,
je len KAR!
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
shroomy
24. 6.júna 2008 10:10
dost dobreee! klobuk dolu
2
zozačiatku sa mi to zdalo gýčové, ale brilantnú pointu si tomu dal
3
Pekná pointa, tiež musím súhlasiť s názorom vyššie Popravde som si tentoraz zašla ku tebe na chvíľku inšpirácie, do ktorej ma vocpal jeden nový autor na tomto portáli, a išla som študovať, či sa v tvojej tvorbe nenachádzajú prvky hiphopizmu, ale u teba som ho chvalabohu nenašla Veľmi pekná báseň, zo začiatku aj mne tam pár vecí vadilo,a le koniec bol pekný... aj keď je to dosť potrepaná téma, ale dobre spracovaná
Aaaaa ešte čo som to chcela... jaj viem, že mi vadí, že to po sebe nikdy poriadne neskontroluješ a máš tam slová ako "pľakať" a tak podobne... skús byť dôslednejší, vieš, že ako tvojmu osobnému korektorovi mi to vždy vadilo a klalo oči
Aaaaa ešte čo som to chcela... jaj viem, že mi vadí, že to po sebe nikdy poriadne neskontroluješ a máš tam slová ako "pľakať" a tak podobne... skús byť dôslednejší, vieš, že ako tvojmu osobnému korektorovi mi to vždy vadilo a klalo oči
Napíš svoj komentár