mraky,
lejú sa do izby,
ako snehová kopa,
lyžujú po nahej hrudi,
zráža sa voda.

z oblohy,
padá kométa Vianoc,
medzi odmrznuté ruže,
zapadá,
je ešte teplá.

medzitým v blate,
vála sa malé tela,
znak falošného boha,
alebo znak ozajstného človeka.

v preriedenej podobe,
hustej masy príbehov,
vyradím si jeden,
ten ma bude hriať.

bude o akomsi jablku,
ktoré vlastnil had,
predtým než sme ho stihli zjesť.
(hada?)

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár