Walter sa potkol. Padol. Dvihol sa. Kráčal. Potkol. Padol. Dvihol sa. Kráčal. Bol na šrot. Nebol ani tak opitý ako skôr bezduchý a ani nie tak bezduchý ako skôr na šrot. Slnko mu na bielu pokožku už dlho nepálilo a v srdci sa mu usídlil mäkotavý slimák, ktorý mu začal okolo tej klepotajúcej svaloviny budovať nepriepustnú kalciovú ulitu.

Walter šiel z rannej. Tak volal raňajšiu šichtu s kumpánmi z Nového Mesta, ktorá začínala v hornom staničnom, aby sa okolo obeda končila v staničnej dolnej. Chodili odtiaľ všetci poblednutí, tackajúci sa, vyprahnutí po niečom inom, ako po intenzívnom pečeňovom zápolení a meraní síl s krájaním dymového koláča. Vždy, keď odtiaľ vyliezli, akoby sa náhle nepoznali. Bez pozdravu sa rozpŕchli každý svojou stranou a s nosom pichnutým do teplej mäkkej pôdy matne asociujúcej čosi živé, náhlivo mizli za rohom.

Walter zvládol cestu na zastávku a tam sa ako vždy prichytával zeleného plotu. Na druhej strane stáli akési deti a zúrivo mu bili po prstoch malými ručičkami. Nemali Waltera radi. Vždy, keď im chcel konečne prehovoriť do duše prišiel autobus, alebo odišli samé na náhlivé volanie akejsi osoby. Hlas prichádzal z diaľky a pripomínal mu jeho ešte stále nie nebohú matku, ktorá sa s ním však raz a navždy rozlúčila už minulé leto. Šepla mu vtedy pri poslednom obede želanie, aby sa tváril, že je mŕtva. Obom ku prospechu to Walter dodnes toleroval a neraz Walter rozprávajúc o svojej matke používal spojenie: "Ona bola..." Nerobil to schválne. Naozaj uveril, že je už roky kdesi kam sa nechodí.

Suché ulice a suché podnebie v ústach Walterových, vyvolávali nutkavé stavy nepodobné chvíľam, keď Arabskí kočovníci sypávali svojim nepriateľom do úst piesok. Teplo, púšť a piesok v hrdle... to zväčša zdolávalo aj tých najväčších stredozemných zajatcov. Walter zatúžil po čiernom čaji, no znenazdajky sa mu zatemnilo pred očami. Svet sa vypol a on sa náhle ocitol v Ohromnosti. V priestore, ktorému vládol jediný a neobmedzený vládca: Ohromnus Svätozár Čiernosivý. V embléme mal Čiernokožého hrivobežca a smial sa na každom prichádzajúcom, takzvaným čiernosmiechom z ktorého aj zimomriavky zaliezali hlboko pod kožu chrbta.

Walter ničomu nerozumel, no tu v priestore univerzálnej temnoty sa cítil istotne lepšie, ako vonku na presvetlenej ulici. Prirodzene biela pokožka vyziabnutého tela kontrastovala s čiernou sivotou vzrušujúceho priestoru. Walter sa začudoval. Dnes si prvý krát uvedomil, ako zvláštny je slnečný svit. Pokožke dáva voňavú hnedú, neskôr až nebezpečne tmavú a pritom rovnaká je aj tma, ktorú dokáže tak bravúrne zrušiť. On biely, slnkom takmer nikdy nepoznačený, dodával však zvláštnemu priestoru aspoň toľko svetla akoby dokázalo jedno slnko.

Ohromnus: Meno?
Walter: Walter.
Ohromnus: Povolanie?
Walter: Walter.
Ohromnus: Adresa?
Walter: Nepamätám
Ohromnus: Vek?
Walter: Od narodenia?
Ohromnus: Momentálny.
Walter: Pocitový?
Ohromnus: Nepodstatné.
Walter: Kde som?

Walter si premeriaval pozoruhodné rozloženie ničoho, v miestnosti ľahko vytušiteľné, ešte viac ako alabastrová pokožka a prítomnosť akéhosi čiernokňažníka, temnomocipána, alebo kohokoľvek, kto sa to pred ním vlastne nachádzal.

Ohromnus: Vieš prečo si tu?
Walter: Lebo som nežil správne?
Ohromnus: Nesprávne. Lebo si nežil nijak.
Walter: A keby som žil nesprávne?
Ohromnus: Mne sa nezodpovedáš. Tu sú len nijaký. V tme a temnote.
Walter: Mne sa tu páči.
Ohromnus: Lebo je deň. V noci je to tu... uf.
Walter: Temnejšie?
Ohromnus: Svetlo a páľava.
Walter: Slnko?
Ohromnus: Dve slnká. Jedno multidimendzionálne.
Walter: A ty?
Ohromnus: Som ten čo prvý!
Walter: Zakladal?
Ohromnus: Nežil nijak synak.
Walter: Toto je niečo ako varovanie?
Ohromnus: Nie. Toto je očistec.
Walter: A potom?
Ohromnus: Čo potom? Za pár dní pôjdeš hore.
Walter: Polepším sa?
Ohromnus: Všetci ste sa sem vrátili.
Walter: Polepším sa.
Ohromnus: Budem ťa čakať.

Slnko vychádza. Walter trpí. Ohromnus sa smeje. Je teplo a všade pach metabolických výparov metán-etanolu. Walter trpí. Teplo betónu. Walter sa prebúdza a nejaké deti ho kopú do rebier. Je utorok, deň keď sa schádza s kumpánmi z Nového Mesta. Dnes si príde akosi zvláštne opálený.

 Blog
Komentuj
 fotka
uu  11. 11. 2011 19:00
ojoj.
Napíš svoj komentár