Bar. Pár miestnych panákov...
zavesených od dennej dobroty,
na bare, krčiac sa dennou útechov.
Nohy vyložené na stoličke povedľa,
bar, miestnych pár priateľov postávajúcich...
debata tu už dávno prebehla,
v kalichoch otupné myšlienky, vzlyk.
Nohy zvesené dole,
pri bare, bez tváre,
holé.
Zrazu nik tu neleje,
iba ja a barman,
novej nádeje.
Tak pripájam sa nebadane,
k davu panákov,
na posledné pomazanie,
k zrážke oblakov.
Krokom vlažným,
tempom vážnym,
takmer s každým,
padám...
na vždy?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lilu
24. 11.novembra 2008 01:32
Je to veľmi sugestívne ... som tam a nechcem tam byť ...
3
zaujímavo vyjadrené myšlienka..a ten boj medzi dvomi svetmi/rozhodnutiami...no celkom ma to zaujalo tou tajomnosťou, ale toť len môj názor
Napíš svoj komentár