budí ma pocit.
Morská panna
na stole,
ja vždy dúfal som,
že príde si po mňa čosi iné.
Pleskne chvostom,
o stôl
a nechá šupiny,
v kuchyni
čapujem
pohár vody
o ktorý žiada.
Stretnnem otca
na záchode,
ani sa nezdôverím,
vždy som veril,
že príde po mňa ktosi iný.
Keď prídem,
z vázy
uschnutých kvetín
pije poslednú vodu
a mizne v okne,
v nočnom daždi.
Vraj príšla si po mňa...
no mal som si ju viacej vážiť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár