nehľadám nebo
väčšie ako to možné
moje nebo život
vo forme najsamrôznokoľvek
zmes príbehov:

veľký zver za mestom si spieva
krá krá kráčam občas vedľa
a predsa prídem
vetrom ohlodané snívajúce nohy
nahý

verím v mravy
nemravný
veľavravne otravný
po štyroch malých
v medzimieste smerom z malín
rastú na cudzích plotoch.

myslím nebo
mám
zorné pole bielej plachty
odtiaľto až po nohy
a
príbehy na stole čerstvých rán
premietnuté na omietky plafónov
---------------------------------------------
s langošom, kofolou,
pri jazere studenom, tichom, kdesi celkom vzadu
som našiel hrdozobú labuť
spievala labutiu pieseň,
som pomohol,
odstránil tieseň...

v hladine je nebo
väčšie ako možné
po tme vo dne
namáčam doň nohy

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár