nie, ako môže niečo také byť,
pódium vrahov,
na ktorom je ľahko zneužiť.
Život na motúze,
človek je motýľ,
bohužiaľ láná zlé,
človek má viac kíl.
Duša v sieti z ľahkých lán,
uväznená tŕpnúca,
ziape ako kormorán,
kŕmi sa a krváca.
Srdce zakliesnené v lane,
láska snaží sa uniknúť,
šibenica trasie sa na ne,
no oni vždy (u)tečú z pút.
Slučka zo vzťahov,
nie, ako môžu ešte žiť,
večných priateľov,
treba si vážiŤ nie zneužiť.
Reťaz a diabol...
zrazu je všetko tak trochu inak,
ako som slabol,
zrazu začal som uhasínať.
Reťaz a koniec...
slučka so vzťahom
srdce zakliesnené, veniec!,
duša v lanách? hop dolu Váhom.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
leniny7
20. 4.apríla 2008 00:30
pekné
2
hned prva strofa sa mi pacila ... take smutno nostalgicke ... no neviem ci z tvojej basne citit sklamanie, ci len konstatovanie Ale citanie ako stvorene pocas vecera pri prijemnej hudbe
3
Ja som naladená teraz na trochu optimistickejšie veci, ktoré si zvykol písať, takže akože toto mi prišlo také... chcela som si od teba prečítať niečo iné, to nebudem popierať Ale bolo to dobré... a tiež neviem presne, čo z toho cítiť, ale myslím si, že iba konštatovanie to určite nebude...
4
Znova mám obľúbené strofy - teraz 3. a poslednú a zaujímalo by ma čo ťa viedlo k napísaniu tejto básne...
Napíš svoj komentár