Boli sme mladší,
patrili k sebe,
pumpovali krv.
Príbehy,
ktorými mohli sme zničiť
tisíc kníh.
Žerieš tie časy,
okamih.
Teraz je prázdno,
nik nehučí,
ja mlčím,
čo robiť?
Ži!
Niekto poradí,
a ty,
ako dieťa pokúsiš sa kričať,
tak ako vtedy.
Tam,
kde sme často stáli,
aby sme dokázali,
ako veľmi sme iní,
ako nie sme tí ostatní.
ako všetci sme ostatní.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
burn
16. 1.januára 2011 14:47
je v tom tolko muznosti, az som sa citila nesvoja pri citani. akoby som nikdy nemohla pochopit.
Napíš svoj komentár