navaríš po stý raz
čaj
horko sladký.
byliny
z predzáhradky
skorej než zima obhrýzala listy,
zmizli
do pestrorôznych krabíc.

na ne ma každý večer vábiš,
som oblomný a neodolný.
v opare bylín
cítim
skrz mňa prenikáš -
oči vinníka
skĺznu z odhalených ramien.

vravím k tebe vážne
a cez zvonivý smiech
ku mne doľahne len vôňa.
z pary v polpokluse kôň
dupe po serióznom "ja".

cengavý smiech
triešti tvrdoľadý chlad,
vonku je večer
v našej izbe
tma.

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  11. 12. 2011 16:46
napriek všetkému v tom cítim trpkosť.



/na plnohodnotnejší komentár sa žiaľ nezmôžem/
Napíš svoj komentár